V Slovinkách oslávili sviatok sv. veľkomučeníka Juraja, svojho patróna
Košice, 27. apríl (TSKE) Už po desiaty krát sa v nedeľu 26. apríla uskutočnila v Slovinkách eparchiálna odpustová slávnosť v česť sv. veľkomučeníka Juraja. Vladyka Milan Chautur CSsR, košický eparchiálny biskup, vyhlásil slovinský chrám za jedno z pútnických miest Košickej eparchie. Oslava chrámového sviatku bola tematicky naviazaná na utrpenie a mučeníctvo pre vieru a vernosť cirkvi, ktorej svedkami sú aj mnohí mučeníci Gréckokatolíckej cirkvi.
Za účasti obidvoch vladykov Košickej eparchie, nevyhnutného počtu kňazov a asistencie, mohli veriaci sledovať archijerejskú sv. liturgiu prostredníctvom prenosu TV Zemplín a TV Logos.
Aj toto obmedzenie verejných bohoslužieb sa tak ako v iných farnostiach aj pre miestnych veriacich stáva istou formou mučeníctva. Byť neprítomný v chráme na svätej liturgii, nemožnosť prijímať eucharistického Krista a iné obmedzenia sviatostného života sú pre človeka milujúceho Krista formou obety, ktorá je doprevádzaná zriekaním a láskou.
Ako to vo svojej homílii poznamenal vladyka Cyril Vasiľ SJ, košický apoštolský administrátor, „dnešnými hrdinami nie sú tí, ktorí zarábajú milióny, ale tí, ktorí sú najodvážnejší v prvých líniách pri boji s koronavírusom.“
I v dnešnej dobe „človek potrebuje obraz hrdinstva na prekonanie ťažkých situácií, aby si našiel inšpirujúci vzor. Je to čosi všeľudské, nadčasové, čo presahuje hranice kultúr, stáročí, či situácií.
V prvých storočiach bol takýto kult hrdinskosti prisúdený tým, ktorí vyznali svoju vieru v Krista mučeníctvom. Jedným z nich, ktorého kult presiahol miestny význam je svätý Juraj.“
Ako protiklad k hrdinskosti v očiach tohto sveta vladyka Cyril ponúkol kresťanský vzor hrdinu, ktorý spočíva v charakteristike človeka ako takého, „ktorý dokáže prehrať, je slabý, nespolieha sa na svoje sily, ale je to ten, ktorý cez svoju osobu necháva zažiariť Božiu silu, Božiu pomoc, ktorý vo svojej slabosti dokazuje svoju silu. Spája sa s obetou. V kresťanskom vnímaní sa hrdinstvo spája s čnosťou.“
Oproti dobe prvotnej Cirkvi, je „v dnešnom svete mučeníctvo iným druhom. Je to mučeníctvo každodenného života – mučeníctvo trpezlivosti, pokory, pracovitosti. Toto vydávanie každodenného svedectva, každodennej vernosti sprevádzanej láskou – to je dnešné mučeníctvo. Môže začínať od útleho veku cez mučeníctvo detskej poslušnosti rodičom, cez vydávanie svedectva v dospievaní v ideál, v ktorý človek verí, v snúbeneckom živote, v manželskom živote, v práci, v zastávaní verejných funkcií, v podnikaní, v konaní dobra v každodennom živote. To sú dnešné formy svedectva, ktoré od nás svet očakáva. Mučeníctva, v ktorom môžeme vyznať našu vieru. Možno bez preliatia krvi, ale s preliatím mnohých kvapiek potu každodennej práce.“
Po skončení sv. liturgie sa liturgický sprievod presunul z chrámu k priestorom novozrekonštruovanej pastoračnej miestnosti, kde nasledoval obrad jej požehnania. Pastoračná miestnosť bude slúžiť miestnym veriacim na realizáciu pastoračných aktivít vo farnosti pre všetky vekové kategórie – od stretávania sa detí, mladých, cez rodiny, až po seniorov. Veľká vďaka za realizáciu tohto diela patrí miestnym veriacim, ktorí svojim vkladom práce a služby pomohli k zveľadeniu týchto priestorov a vytvorili tak dôstojné a veľmi pekné miesto na budovanie spoločenstva miestnej farnosti.
TSKE informoval Tomáš Mikunda.
Foto: TSKE