Košice 26. apríl (TSKE) V chráme svätého Atanáza Veľkého pri Pápežskom Gréckom kolégiu v Ríme sa 24. apríla slávila archijerejská sv. liturgia pri príležitosti 375. výročia podpísania Užhorodskej únie. Tá bola podpísaná práve v ten deň, roku 1646. Týmto aktom bola obnovená cirkevná jednota našej cirkvi s Apoštolskou stolicou. Podpísalo ju šesťdesiattri kňazov v kaplnke užhorodského zámku, ktorý patril rodine Drugetovcov. Po slávnostnej liturgii bolo prednesené vyznanie katolíckej viery a kňazi uznali ako hlavu Cirkvi pápeža Inocenta X. a jeho nástupcov.

Výber miesta slávenia liturgie pri príležitosti tohto významného výročia nebol vôbec náhodný. Grécke kolégium je totižto späté s osobou biskupa Jozefa Jána De Camellisa, ktorý v ňom prežil svoje štúdia až do svojej vysviacky v roku 1666. Práve on sa ako biskup veľmi zaslúžil o posilnenie a šírenie únie  na našom území a vôbec v celej historickej mukačevskej eparchii.

Slávnostnej sv. liturgii predsedal vladyka Giorgio Demetrio Gallaro, arcibiskup -sekretár Kongregácie pre východné cirkvi. V homílii vladyka Gallaro nadviazal na prečítané evanjelium a v druhej časti zdôraznil veľkosť daru patriť do jednej Kristovej Cirkvi pod vedením nástupcu apoštola Petra. Podčiarkol, že pripomínať si výročia takého druhu je našou svätou povinnosťou. Spolu s arcibiskupom koncelebrovali kňazi, reprezentanti jednotlivých cirkví sui iuris, ktoré sú historicky prepojené s Mukačevskou eparchiou. Prítomní boli tiež seminaristi a sestry z jednotlivých cirkvi sui iuris. Svätá liturgia bola slávená v cirkevnoslovanskom, gréckom a talianskom jazyku, doprevádzaná spevom seminaristov Mukačevskej eparchie. V závere sv. liturgie sa prítomným prihovoril rodák zo Slovenska otec Marko Durlák, ktorý pôsobí v Ríme na Kongregácii pre Východné cirkvi, týmito slovami:

Vaša Excelencia,

Dôstojní otcovia, bratia a sestry,

            Slávili sme ďakovnú svätú liturgiu, ktorá je už sama osebe vďakyvzdaním, ale dnes chceme osobitným spôsobom poďakovať za tú milosť, že môžeme patriť do Katolíckej cirkvi v jej plnosti, byť v jednote s nástupcom apoštola Petra a zároveň môcť zachovávať vlastný obrad a vlastnú tradíciu zdedenú po predkoch.

            Keď 24. apríla 1646, šesťdesiattri kňazov v kaplnke užhorodského zámku zložilo prísahu vernosti na ruky latinského jágerského biskupa a tým aj pápežovi Inocentovi X., nepredstavovali nejakú početnú skupinu. Ak vezmeme do úvahy, že počet rusínskych kňazov v historickej mukačevskej eparchii dosahoval počet sedemsto, šesťdesiattri kňazov predstavovalo iba malé percento. Veriaci Rusíni gréckeho obradu žili v rozsiahlom priestore, ktorý sa rozprestieral na 13 žúp, počínajúc od súčasného stredného Slovenska cez celé východné Slovensko, pokračujúc ďalej cez celé Zakarpatsko a končiac v Transylvánii v dnešnom Rumunsku. Ale tých šesťdesiattri kňazov, to bola prvá iskra, ktorá zapálila aj ostatných, ktorí v nasledujúcich rokoch nasledovali ich príklad, takže po viac než sto rokoch Mukačevská eparchia už mohla byť zriadená aj kanonicky.

            Na tomto mieste treba poďakovať významnej osobnosti našej histórie, najdôstojnejšiemu biskupovi Jozefovi Jánovi De Camellis, niekdajšiemu študentovi tohto úctyhodného a historického kolégia. Prišiel na podkarpatskú zem, aby šíril dielo únie s Rímom. Prešiel celým obrovským, už spomenutým krajom, organizoval miestne stretnutia s kňazmi poučujúc ich, aby tiež prijali úniu. Právom si zaslúži byť nazvaný ravnoapóstoľnyj – apoštolom rovný, lebo napriek tomu, že narážal na obrovskú biedu veriacich i kňazov, a to na kultúrnom, náboženskom i sociálnom poli, nestrácal odvahu. Hoci sám bol pôvodom Italo-Grék a mohol komunikovať iba prostredníctvom svojho sekretára Petra Kaminského, s veľkou horlivosťou dokázal presviedčať a usiloval sa zlepšiť aj sociálny status kňazov.

            Milí priatelia, dnes sme sa tu zišli ako reprezentanti všetkých cirkví, ktoré – aj keď sú dnes už cirkvami sui iuris – historicky sú zviazané putom Užhorodskej únie, zjednotení spoločnou liturgickou mukačevskou tradíciou. Sú to na prvom mieste kňazi, seminaristi a sestry súčasnej Mukačevskej eparchie; ďalej kňazi a bohoslovci Metropolitnej cirkvi na Slovensku; kňazi Metropolitnej Ruténskej cirkvi v Pittsburgu, bohoslovci Metropolitnej cirkvi v Maďarsku; je tu aj jeden bohoslovec z eparchie Ruský Kerestur, kňazi z Českej republiky, ktorí predstavujú Apoštolský pražský exarchát.

            Chcem osobitne poďakovať ctihodným otcom jezuitom, predstaveným Pápežského kolégia Russicum, ktorý už celé roky srdečne hostí našich študentov mukačevskej tradície. Ďakujem srdečne aj najdôstojnejšiemu archimandritovi o. Giovannimu, prorektorovi tohto kolégia, za možnosť osláviť toto jubileum práve v tomto historickom prostredí.

            Najdôstojnejšia Excelencia, dovolím si zakončiť jednou historickou kuriozitou. Keď spomenutých šesťdesiattri kňazov, zhromaždených na užhorodskom zámku, skladalo prísahu vernosti jágerskému biskupovi, pozdravovali ho aj pri príležitosti jeho menín: volal sa totiž Juraj Jakušič. Aj my využívame túto príležitosť na to, aby sme Vám zablahoželali, keďže nosíte toto meno, a popriali Vám zdravie tela i duše, ďakujúc ešte raz za toto liturgické slávenie.

Na mnohaja ľíta, vladyko.

TSKE informoval Jozef Havrilčák

foto: Vjačeslav Holyš