Košice, 20. august (TSKE)Osobnosť biskupa Michala Rusnáka CSsR (1921-2003) nie je čitateľom Kanadského Slováka neznámou. Dlhoročná osobnosť náboženského a národného života Slovákov v Kanade by sa v týchto dňoch dožila storočnice. Pri tejto príležitosti predstavujeme jeho životopisný medailón.

Biskup Michal sa narodil 21. augusta 1921 v Beaverdale, štát Pennsylvánia, USA, ako Michal Rusnačok, rodičom Andrejovi Rusnačkovi z Pozdišoviec a Márii, rodenej Sotákovej, ktorá pochádzala z obce Trhovište. Priezvisko si neskôr zmenil na Rusnak. V časoch hospodárskej krízy sa rodina vrátila na Slovensko. V mladom veku vstúpil k redemptoristom, a na kňaza bol vysvätený v júli 1949. V roku veľkej skúšky cirkvi (1950), zostal pri prepadnutí kláštorov verný svojmu rehoľnému povolaniu a tak putoval do väzenia, odkiaľ sa mu však podarilo utiecť. Ako americkému občanovi sa mu podarilo vycestovať do USA a následne do Kanady, kde sa vtedy formovali nové spoločenstvá slovenských gréckokatolíkov.

Po krátkom čase sa stal farárom slovenskej gréckokatolíckej farnosti v Toronte, no pomáhal aj inde a hlavne jeho zásluhou bol postavený chrám v Oshawe. V roku 1957 bol vymenovaný za prvého dekana novoutvoreného slovenského gréckokatolíckeho dekanátu, ktorý bol časťou torontského ukrajinského biskupstva. Po veľkolepých oslavách sv. Cyrila a Metoda v Toronte roku 1963 odišla do Ríma žiadosť, aby slovenským gréckokatolíkom v slobodnom svete bol daný samostatný biskup. Siedmeho októbra 1964 bol o. Rusnák CSsR menovaný za titulárneho biskupa černického, pomocného biskupa ukrajinsej eparchie Toronto, a za vizitátora pre Slovákov byzantského orbadu v Kanade. Jeho biskupská vysviacka sa uskutočnila 2. januára 1965 v rímskokatolíckej katedrále sv. Michala v Toronte. Biskup Rusnák sa stal prvým biskupom v dejinách, ktorý mal v biskupskom erbe nápis v spisovnej slovenčine – „Aby všetci jedno boli“. Jeho vysviacka mu dala šancu sa zapojiť z pozície biskupa do druhého vatikánskeho koncilu, kde sa zastal prenasledovaných kresťanov v komunistických krajinách, čo vyvolalo veľký ohlas doma i vo svete.

Po biskupkej vysviacke sa biskup Michal s ešte väčšou vervou pustil do apoštolskej práce, navštevujúc spoločenstvá slovenských gréckokatolíkov, doslova od oceánu po oceán. Emigrácia roku 1968 priniesla nové výzvy, no roky sedemdesiate znamenali vzhľadom na nedostatok duchovných určitý útlm. Situácia sa začala zlepšovať koncom 70. rokov. Kánonické usporiadanie slovenských gréckokatolíkov v Kanade sa zavŕšilo pápežskou bulou z 13. októbra 1980, ktorou sv. otec Ján Pavol II. zriadil eparchiu sv. Cyrila a Metoda pre Slovákov byzantského obradu v Kanade. Slávnostná intronizácia sa uskutočnila v krásnom chráme sv. Mikuláša v Toronte 28. februára 1981. Ustanovujúcu bulu na slávnosti prečítal o. Michal Lacko SJ. Biskup Rusnák bol hovorcom gréckokatolíckych Slovákov v slobodnom svete. Do eparchie prijal mnoho utečencov zo Slovenska a vďaka štedrosti pána Štefana Romana sa začalo so stavbou novej katedrály Premenenia Pána v Unionville na predmestí Toronta. Rozostavanú katderálu posvätil sv. otec Ján Pavol II. 15. septembra 1984. Veľkou pomocou v pastorácii mu okrem duchovných a laikov bol časopis Mária, ktorý v tom čase viedol pán Jozef Suchý.

Maják slobody, ktorým biskup a eparchia boli pre slovenských gréckokatolíkov, sa dočkal pádu komunizmu v pôvodnej vlasti a v roku 1990 prišiel biskup Rusnák do Prešova, a bol jedným zo spolusvätiteľov biskupa Jána Hirku, rovnako tak o dva roky neskoršie bol spolusvätiteľom pri biskupskej vysviacke vladyku Milana Chautura CSsR. V roku 1996 požiadal pri dovŕšení veku 75 rokov o uvoľnenie z funkcie sídelného biskupa. Jeseň života prežíval v opatrovateľskom zariadení pri chráme sv. Demetera v torontskej časti Etobicoke. Radostnými okamihmi týchto posledných rokov bola predovšetkým vysviacka jeho nástupcu, vladyku Johna S. Pazaka CSsR vo februári 2001, ako aj návšteva mladých krajanov počas Svetového dňa mladých v Toronte roku 2002. Rovnako tak sa tešil z toho, že do Kanady prišli na výpomoc aj niektoré slovenské sestry služobnice. Zomrel 16. januára 2003 a je pochovaný na cintoríne sv. kríža v Thornhill.

Jedným z nesporných plusov biskupa Michala bolo to, že prakticky všetkých svojich veriacich poznal osobne. Vytváral a utužoval vzťahy dávno predtým, než slovo „networking“ prišlo do módy. Jeho bývalý tajomník pán Suchý mi zadefinoval duchovný odkaz biskupa Michala trojako, a ja som rád, že sa o neho môžem dnes podeliť: Po prvé, veril vo víziu stavby katedrály. Vieme, že dnes katedrála nemá bohoslužby pre slovenských gréckokatolíkov. Zámer biskupa však nebol len v samotnej stavbe. Katedrála mala byť skutočným centrom života gréckokatolíckych Slovákov v Kanade. Mal pri nej byť aj cintorín, ale aj kláštor, kde by sa modlilo za toto spoločenstvo. Druhou ideou bolo to, že veril v cyrilo-metodskú ideu, v osobitné poslanie gréckokatolíkov s ich obradovou vernosťou. Zachoval sa nám jeden príhovor vladyku v ktorom slovenský národ označil za Izrael Nového zákona, teda tých, ktorí od Boha dostalimnoho darov na to, aby ešte viac šírili jeho slávu na zemi. A tretí odkaz je odkazom do každodenného života nás všetkých, a preto by som ním aj skončil. Slovami pána Suchého, biskup Michal vždy mohutne spieval „S nami Boh“, čo znamenalo, že veril, že s Bohom možno prežiť a prekonať všetký ťažkosti. Večná mu pamiatka!

TSKE prebralo od: Daniel Černý - Kanadský Slovák 16/2021, 21.8.2021, s. 5.