Košice, 21. február (TSKE) Košický apoštolský exarchát, priameho predchodcu Košickej eparchie, zriadil 21. februára 1997 pápež sv. Ján Pavol II. bulou Ecclesiales communitates, vyčlenením územia Košického samosprávneho kraja z Prešovskej eparchie. Za prvého exarchu bol menovaný vladyka Milan Chautur CSsR, dovtedajší pomocný biskup Prešovskej eparchie.

Termín exarchát v cirkevnom práve (kán. 321 CCEO) označuje časť Božieho ľudu, ktorá pre zvláštne okolnosti nebola zriadená ako eparchia (diecéza) a ktorá z územného alebo iného dôvodu bola rozhodnutím zverená do správy exarchovi. Košický exarchát bol ustanovený rímskym pápežom, teda Apoštolským stolcom, a preto sa nazýval apoštolský exarchát. Ekvivalentom v Rímskokatolíckej cirkvi môže byť termín apoštolský vikariát.

Rozhodnutie Apoštolskej stolice o zriadení biskupstva v Košiciach z roku 1997 bolo ovplyvnené viacerými skutočnosťami. Tie historické majú svoje korene na konci 18. storočia. V tom období pre západnú časť mukačevského biskupstva vladyka Andrej Bačinský vytvoril 27. júla 1787 vikariát so sídlom v Košiciach a za prvého vikára menoval kanonika Ivana Kováca-Pásteliho. Za sídlo mu bol určený dominikánsky kláštor, ktorý však v tom čase slúžil civilným účelom mestských úradov. Preto sa mal vikár nasťahovať do prázdneho františkánskeho kláštora, ale v tom zasa pohotovo zriadil jágerský latinský biskup malý seminár. Tieto prekážky znechutili Pásteliho a na svoj úrad rezignoval. Na jeho miesto bol 13. januára 1790 menovaný vikár Michal Bradáč, ktorý po viacerých neúspešných pokusoch získať rezidenciu v Košiciach, preniesol sídlo vikariátu do Prešova. Toto prenesenie sídla bolo schválené v roku 1806 a položilo základy Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva zriadeného v roku 1818.

Ďalšie delenie Mukačevského biskupstva, týkajúce sa nášho územia, prebehlo v roku 1939, keď sa po rozpade prvej Česko-slovenskej republiky a okupovaní Podkarpatskej Rusi Maďarmi časť farností Mukačevskej eparchie ocitla na území Slovenského štátu. Pre tieto farnosti bola 13. apríla 1939 vytvorená Apoštolská administratúra Mukačevskej eparchie na Slovensku, priamo podriadená Svätej stolici. Správa administratúry bola zverená vtedajšiemu prešovskému vladykovi Pavlovi Gojdičovi, „donec aliter provideatur“ čiže „kým sa nerozhodne ináč.“ Biskup Gojdič správu administratúry vykonával prostredníctvom svojho generálneho vikára Antona Tinka. Tento stav platil aj v momente likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a de iure pokračoval aj po jej obnovení v roku 1968.

Už počas totalitného režimu na základe týchto historických a právnych skutočností prosili gréckokatolícki kňazi Michalovského protopresbyterátu (dekanátu) Apoštolskú stolicu, aby z týchto farností bolo zriadené na Slovensku ďalšie gréckokatolícke biskupstvo. Túto prosbu zopakovali v roku 1990 hneď po páde komunistického režimu.

V ďalších rokoch boli zaslané do Ríma ďalšie podobné prosby kňazov Prešovskej eparchie, podporené aj biskupom Jánom Hirkom. Tieto žiadosti však už zahŕňali aj povýšenie Gréckokatolíckej cirkvi na metropolitný stupeň.

Zriadením Gréckokatolíckeho apoštolského exarchátu so sídlom v Košiciach bolo teda vytvorené osobitné cirkevnoprávne postavenie, ktoré aspoň v základných črtách zodpovedalo špecifickému postaveniu Zemplína a Abova v dejinách Mukačevského biskupstva.

Za vznikom Apoštolského exarchátu v Košiciach však boli aj iné dôvody. Politické okolnosti na Slovensku druhej polovice 90.-tych rokov nepriali vzniku nového gréckokatolíckeho cirkevného subjektu. Zároveň jeho vznik sprevádzala aj komplikovaná vnútrocirkevná situácia v Prešovskej eparchii.  Spojenie všetkých týchto okolností spôsobilo, že vznik Apoštolského exarchátu bol v tom čase jediným možným riešením. Prešovský biskup Ján Hirka vo svojom príhovore v deň uvedenia nového exarchu hovoril o nepriaznivých signáloch, ktoré malo vyvolať toto rozhodnutie Apoštolskej stolice.

Biskup Hirka ešte na Syropôstnu nedeľu, ktorá v tom roku pripadla na 9. február, zavítal do Košíc kde uviedol do funkcie biskupského vikára novozriadeného košického vikariátu. Uvedenie nového košického vikára súviselo s novým cirkevno-právnym usporiadaním Prešovskej eparchie, platným od 1. februára 1997.  V rámci organizačnej štruktúry došlo k zriadeniu štyroch biskupských vikariátov v Prešove, Stropkove, Košiciach a Bratislave. Košický biskupský vikár otec Pavol Repko mal mať výkonnú právomoc na vyčlenenom území, ktoré zahŕňalo 79 farností Košického kraja. Menovanie ďalších biskupských vikárov však bolo z dôvodu zriadenia exarchátu v Košiciach odložené.

Vladyka Milan vo svojom príhovore v nedeľu 2. marca 1997 poďakoval najprv vladykovi Jánovi Hirkovi za jeho pohľad na zriadenie exarchátu. Potom pozornosť prítomných upriamil na Svätého Otca a na jeho rozhodnutie zriadiť exarchát. Osobitne poďakoval Mons. Mons. Luigimu Dossenovi, vtedajšiemu apoštolskému nunciovi na Slovensku za posolstvo dobrej zvesti cirkevnému spoločenstvu ako aj osobne vladykovi Milanovi. Zvlášť ocenil jeho osobný záujem a starostlivosť o Gréckokatolícku cirkev. Bol to práve Mons. Dossena, ktorý nástojil na tom, aby sa uvedenie nového exarchu do úradu uskutočnilo neštandardne už na ôsmy deň po zverejnení pápežských dekrétov, v nedeľu 2. marca popoludní. Samotný akt intronizácie v slávnostnej forme bol zopakovaný za účastí biskupov zo Slovenska i zahraničia v nedeľu 13. apríla.

Zriadenie apoštolského exarchátu sa teda stalo na niekoľko rokov prvým krokom k zriadeniu vlastnej slovenskej gréckokatolíckej metropolie a vytvorilo predpoklady pre ďalší inštitucionálny rast Gréckokatolíckej cirkvi.

Začiatky novovzniknutého exarchátu, vzhľadom na to, že po materiálnej stránke nebol vôbec zabezpečený, boli ťažké. Vladyka Milan dostal len menovací dekrét do Košíc, no žiadnu budovu, alebo aspoň provizórnu kanceláriu, auto, či byt. Nové biskupstvo vznikalo takpovediac na zelenej lúke. Prvé priestory biskupstva tvorili dve miestnosti s kuchyňou a príslušenstvom na fare, ktoré sa uvoľnili po vysťahovaní otca Pavla Repka, ktorý bol menovaný za biskupského vikára do Prešova. V jednej miestnosti býval vladyka Milan a susedná slúžila ako biskupský úrad, kde za okrúhlym stolom pracovalo osem ľudí. Budovu na novú rezidenciu sa podarilo zakúpiť vďaka štedrosti dobrodincov hneď v prvých mesiacoch existencie biskupstva. Kúpa, vysťahovanie predošlého majiteľa, administratívny prevod budovy i rekonštrukcia sa podarila ukončiť cez leto a 1. septembra 1997 vladyka Milan po sv. liturgii posvätil nové a na niekoľko rokov provizórne sídlo exarchátu na Dominikánskom námestí.

Vladyka Milan sa pri budovaní nového biskupstva oprel predovšetkým o svojich najbližších spolupracovníkov a veriacich apoštolského exarchátu. Za prvých päť rokov jeho existencie prešiel všetky farnosti ako i mnohé miesta na Slovensku i v zahraničí. Takto sa mu podarilo dosiahnuť, že nový cirkevno-právny subjekt sa rýchlo dostal do povedomia veriacich i celej spoločnosti.

Apoštolský exarchát v Košiciach bol 30. januára 2008 povýšený na Košickú eparchiu a začlenený do prešovskej metropolitnej cirkvi.

TSKE informoval Martin Mráz

Foto: archív Košickej eparchie