Košice, 13. marec (TSKE) Vyvrcholením kánonickej vizitácie farnosti Sobrance bola archijerejská svätá liturgia, ktorú slávil arcibiskup Cyril Vasiľ 12. marca spolu s otcom Jozefom Kellöm, farárom farnosti a otcom Ondrejom Fabianom, výpomocným duchovným protopresbyterátu Sobrance. Táto nedeľa bola súčasne v pôstnom období osobitne zameraná na kríž – s prívlastkom Krížupoklonná nedeľa. Kríž bol vyložený nie len uprostred chrámu, ale bol aj niťou, ktorá sa vinula vladykovou kázňou. Poukázal na kríže, ktoré sú súčasťou života každého bez výnimky – niekto má ľahší, niekto ťažší. Spomínal na východných kresťanov, ktorí si kríž vytetovali na telo uprostred islamskej krajiny, nehanbiac sa zaň, aj keď tým riskovali život.

Po zaambónnej modlitbe vladyka Cyril posvätil nový svietnik na obetné sviece, ktorý pribudol z iniciatívy miestneho ružencového spoločenstva. Pred tým, ako sa liturgický sprievod odobral na posviacku dolných pastoračných priestorov chrámu, sa slova ujal otec Jozef. Menovite poďakoval všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom priložili ruku k dielu zveľaďovania chrámu i farnosti, osobitne nových pastoračných priestorov a kuchyne, ktoré vznikli z podpory viacerých projektov. V neposlednom rade poďakoval vladykovi Cyrilovi, za jeho čas a slová. Táto vďaka mala podobu kytice a knihy, ktorá ukazuje okres Sobrance z vtáčej perspektívy, tak ako daný dekanát vidí aj biskup z orlice, na ktorej počas liturgie stojí. Vladyka Cyril sa krátkym slovom pristavil pri pastoračných priestoroch, ktoré spoznal už počas vojnovej krízy, v ktorej sa stali jedným zo skladov humanitárnej pomoci. Podľa jeho slov sú už celé ako také „posvätené“ obetavosťou dobrodincov, dobrovoľníkov a každého, kto počas najväčších vĺn utečencov akokoľvek pomáhal zvládnuť túto situáciu. V tom čase sa pri chráme otáčali kamióny a opakovane vykladali a nakladali množstvá paliet, ktoré prechádzali rukami dobrovoľníkov.

Po samotnej posviacke pastoračných priestorov otec Jozef vyjadril nádej, že práve  tu sa vytvorí priestor na spoločné stretávanie spoločenstva aj po liturgii, čím  sa nadviaže na starokresťanské vzdávanie vďaky a spoločné agapé. Vynovené priestory a kuchyňu je možné využiť aj na menšie oslavy a iné radostné príležitosti – prvou z nich  bol práve spoločný obed po kánonickej vizitácii.

Richard Fučko

Foto: Jozef Havrilčák, Richard Fučko