Košice 1. jún (TSKE) V dňoch 30.5.-1.6. sa gréckokatolícki biskupi strednej Európy stretli vo Viedni, aby si pripomenuli 250. výročie Viedenskej synody. V roku 1773 cisárovná Mária Terézia zvolala gréckokatolíckych biskupov uhorskej časti habsburskej monarchie do Viedne na synodu, ktorá dodnes predstavuje jeden z historicky najdôležitejších legislatívnych momentov pre východné katolícke cirkvi strednej Európy - dedičov Užhorodskej únie a duchovné deti historickej Mukačevskej eparchie. Na stretnutí sa zúčastnili predstavitelia gréckokatolíckych cirkví z Maďarska, Slovenska, Ukrajiny, Rumunska, Chorvátska, Srbska a Macedónska. Apoštolskú stolicu reprezentoval Mons. Pedro López Quintana, apoštolský nuncius v Rakúsku.

Stretnutie sa uskutočnilo na pozvanie a pod záštitou kardinála Christopha Schönborna OP, viedenského arcibiskupa a zároveň Ordinára ordinariátu pre veriacich východného obradu v Rakúsku. Okrem chvíľ spoločnej modlitby bolo súčasťou stretnutia aj akademické kolokvium, na ktorom boli prezentované odborné referáty zástupcov jednotlivých cirkví.

Podujatie bolo otvorené v utorok podvečer spoločnou modlitbou Akatistu k presvätej Bohorodičke v cisárskej kaplnke v Hofburgu, ktorej predsedal vladyka Nil Luščak, apoštolský administrátor Mukačevskej eparchie. Jednotlivé ikosy tejto mariánskej modlitby zazneli v staroslovienčine, maďarčine, slovenčine, ukrajinčine, chorvátčine, nemčine i angličtine. V mene rakúskej biskupskej konferencie všetkých v úvode pozdravil a privítal jej generálny sekretár, Mons. Peter Schipka. Spev viedol chór Katolíckej univerzity ITI v Trumau.

V stredu pokračovalo vedeckou konferenciou. So svojimi prednáškami, ktoré sa zamerali na jednotlivé osobnosti Viedenskej synody či prerokovávanú problematiku vystúpili odborníci z jednotlivých miestnych cirkví: Róbert Rapljenović, Vasyl Pidhirskyy, Cristian Barta, Daniel Černý, Marko Durlak, Andras Dobos, Šimon Marinčák, Thomas Németh a Olexiy Kurzakov. V úvode so svojím príhovorm vystúpil kardinál Schönborn. Vyzdvihol vitalitu východných katolíckych cirkví. Po 250-ročnej histórii, ktorá bola plná radostí, ale zároveň aj „veľkých ťažkostí a utrpenia“ počas komunistického prenasledovania, bola Gréckokatolícka cirkev „vzkriesená“ a dnes čelí novým výzvam. Schönborn poukázal na rozmanitosť gréckokatolíckych cirkví, a to nielen kvôli ich jazykovému a kultúrnemu kontextu. Aj pre východné katolícke cirkvi je otázkou, „ako spojiť jednotu Cirkvi s rozmanitosťou našich dejín, kultúr a tradícií? Druhý vatikánsky koncil „jasne povedal“, že Cirkev sa s touto rozmanitosťou dokáže vyrovnať.

Záujmom cisárovnej Márie Terézie bolo zjednotiť východné cirkvi do jedného spoločenstva bez toho, aby sa rozplynuli rozdiely, pripomenul kardinál, ktorý túto okolnosť označil za „milosť habsburskej ríše“. Táto ríša zlyhala okrem iného aj kvôli nacionalistickej ideológii 19. storočia. Dnes Schönborn vidí životaschopnosť a rozmanitosť tohto spoločenstva „s veľkou radosťou a vďačnosťou“. „Rozmanitosť východných katolíckych cirkví netreba garantovať latinizáciou,“ vyjadril svoje presvedčenie Schönborn. Rozmanitosť liturgických a pastoračných tradícií je skôr dôležitým znakom vitality.

Druhý deň zavŕšilo slávenie archijerejskej sv. liturgie v katedrále sv. Štefana. Predsedal jej arcibiskup Cyril Vasiľ SJ a homíliu predniesol kardinál Christoph Schönborn. Pred liturgiou preniesli do svätyne maďarskí biskupi ikonu presvätej Bohorodičky z Mariapocse, ktorej slziaci originál je vo Viedni uchovávaný už po stáročia. Liturgiu svojim spevom doprevádzal katedrálny zbor sv. Cyrila Metoda z Košíc.

Oslavy 250. výročia Viedenskej synody vyvrcholili vo štvrtok 1. júna. Biskupi najprv spoločne slávili sv. liturgiu vo viedenskom gréckokatolíckom chráme sv. Barbary, kde sa nachádza sídlo centrálnej farnosti pre všetkých východných katolíkov Rakúska. Liturgii predsedal arcibiskup Fülöp Kocsis a v jej závere boli zverejnené dekréty kardinála Schönborna, ktorými ustanovil pri farnosti misiu pre maďarských gréckokatolíkov žijúcich v Rakúsku. Stretnutie biskupov vyvrcholilo okrúhlym stolom v priestoroch arcibiskupského paláca, počas ktorého hierarchovia zreflektovali trojdňové stretnutie a prerokovali aktuálne výzvy, ktorým čelia ich miestne cirkvi.

TSKE a Kathpress

Foto: TSKE