Známy gruzínsky film osemdesiatych rokov s názvom „Pokánie“ končí pamätnou vetou jednej z postáv, ktorá potom čo sa spýtala, či cesta vedie do chrámu a dostala odpoveď že nie (keďže chrám bol zničený), uzavrela film poznámkou: „Načo je taká cesta, ktorá nevedie do chrámu.“

Čosi podobné, ale s opačným a teda požehnaným záverom zažili 30. júna naši bratia a sestry, gréckokatolíci v Trenčíne. Príbeh, ktorý sa teraz požehnane uzatvoril s darom troch zvonov pre novostavbu gréckokatolíckeho chrámu sv. Cyrila a Metoda v Trenčíne sa začal skôr, ako sa začalo so stavbou samotného chrámu. A začal sa na opačnom konci nášho milovaného Slovenska. Tento príbeh súvisí s príbehom sestier baziliánok.

Sestričky rádu sv. Bazila Veľkého (www.bazilianky.sk) prišli na Slovensko už v roku 1922, ale ich pôsobenie na južnom Zemplíne sa datuje od roku 1945. Dnes sestry tejto viceprovincie sv. Cyrila a Metoda pôsobia v Sečovciach, Trebišove, Vranove nad Topľou a Bratislave. Okrem tejto viceprovincie je na Slovensku aj provincia Bolestnej Matky Božej so sídlom v Prešove.

Sestry baziliánky opravovali začiatkom nového tisícročia sídlo svojej viceprovincie v Sečovciach. V pláne bola aj zvonica, pre ktorú dali odliať tri zvony. Vzhľadom na umiestnenie ich kláštora v obytnej zone však bolo rozhodnuté, že projekt zvonice sa realizovať nebude, nakoľko nezískal potrebné povolenia. Zvony tak stáli nevyužitými. A tu sme znova pri filme „Pokánie“… Mohli by sme sa pýtať: Načo je zvon, ktorý nezvoní ku oslave Boha… A načo je dokonca viac takýchto zvonov. Podobne to rezonovalo, ak nie priam zvonilo aj v ušiach sestričiek, ktoré sa nakoniec, aj vďaka ich spolusestrám v bratislavskej eparchii rozhodli ku veľkému a šľachetnému gestu. Rozhodli sa zvony darovať novostavbe chrámu v Trenčíne.

Takýmto spôsobom budú zvony použité na to, na čo boli s láskou odliate – na oslavu Boha, na zvolávanie ľudí ku modlitbe a spoločenstvu s ním, do ktorého sme povolaní. Jeden zo zvonov dostal meno sv. Cyril a Metod, takže aj z tohto pohľadu zvony budú práve tam, kde zjavne mali podľa Božieho plánu byť.

Farár a protopresbyter farnosti Trenčín, o. Igor Cingeľ, ktorý sa tomuto daru 30. júna veľmi potešil, sa podelil ešte o jednu hlbokú duchovnú myšlienku. Na jeho otázku sestrám, čo sú im dlžní dostal od sr. Naukrácie, vicenprovinciálnej predstavenej, túto odpoveď: „Stavali sme kláštor, ťažko bolo aj dlhy, ale cirkev nám pomohla. Teraz naša cirkev chce pomôcť.“ Silné slová, veríme pevne, že Boh odplatí sestričkám ich štedrosť aj štedrosťou povolaní a hojnosťou požehnania ich misijnej práce.     

Príbeh zvonov sa tu končí, ale príbeh nášho kresťanstva rozhodne nie. Kiež by aj tento radostný príbeh bol povzbudením pre všetkých nás výjsť zo svojho sveta a uvedomiť si univerzálne poslanie cirkvi, a to aj tej našej gréckokatolíckej. Toto Kristovo povolanie kresťana nás nabáda byť soľou zeme a svetlom sveta nielen pre neveriacich, ale ešte viac aj pre našu duchovnú rodinu – našu gréckokatolícku cirkev. Štedrosť týchto sestričiek skutočne potešila. Kiež aj tento dar sestier baziliánok je pre nás inšpiráciou.

Kto by cítil v srdci túžbu pomôcť dokončiť stavbu nášho gréckokatolíckeho chrámu v Trenčine, ten viac informácii nájde na ich internetovej stránke: http://grkattn.sk/stavba-chramu/moznosti-podpory

TSKE informoval Daniel Černý