O novodobom mučeníkovi z Podkarpatskej Rusi

Košice, 26. august (TSKE) Štvrtkové popoludnie 27. augusta patrilo na historickej Podkarpatskej Rusi (dnešná Ukrajina) pešej púti na pamiatku kňaza - mučeníka Petra Pavla Orosa (1917-1953), ktorého beatifikačný proces prebieha už na rímskej úrovni. Púť sa konala už po tretíkrát a viedla z Iršavy do obce Bilky.

Sluha Boží, otec Oros, bol zavraždený pre svoju vieru 27. augusta 1953. Ako sa vyjadril nebohý vladyka Milan Šašik CM počas prezentácie knihy o živote tohto mučeníka a vyznávača viery: “Pavlo Oros slúžil Bohu celým svojim životom. Je žiarivým príkladom hlbokej duchovnej lásky k Ježišovi Kristovi.“

Peter Oros sa narodil 14. júla 1917 v rodine gréckokatolíckeho kňaza na území dnešného Maďarska. Po Prvej svetovej vojne sa rodina presťahovala na územie Podkarpatskej Rusi. V roku 1919 mu zomrel otec. Keď mal otec Peter deväť rokov, v roku 1926, mu zomrela aj jeho matka. Vychovala ho rodina kňaza Sabova v Skotárskom. V roku 1937 maturoval na gymnáziu v Chuste a vstúpil do seminára v Užhorode. Dňa 28. júna 1942 bol vysvätený za kňaza. Jeho prvým pôsobiskom bola služba kaplána vo farnosti Veľké Komjaty v okrese Sevľuš (dnešný Vinohradiv). V roku 1946 nastupuje na uvoľnenú farnosť v obci Bilky v Iršavskom okrese.

Od roku 1948 sa miestne politické orgány snažili o jeho prechod na pravoslávie. Keď odmietol, bola mu zakázaná dušpastierska služba. To ho však nemohlo zastaviť vo svedomí a spolu s otcami Ivanom Margitičom (neskorším pomocným mukačevským biskupom), Ivanom Romanom a Ivanom Čengerim potajme slúžil veriacim v dnešných okresoch Iršava a Vinohradiv. Jeho nezlomnosť rozzúrila mocných. Počiatkom roka 1953 bol zatknutý a niekoľko týždňov strávil vo väzení. V lete toho istého roku, pri pokuse chytiť ho po tajnom slávení liturgie, mu okolo uší zazneli prvé dva výstrely. Nepriateľ však minul. V neustálom nebezpečenstve a bez odpočinku sa otec Peter čoraz viac blížil ku dňu svojho mučeníctva.

V predsviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky, 27. augusta 1953 (podľa juliánskeho kalendára), prišlo na jeho tajnú liturgiu v obci Veľké Komjaty mnoho veriacich. Otec Oros ich spovedal a dával sväté prijímanie. Keďže cítil nebezpečenstvo, na cestu ďalej sa vydal až nad ránom. Na ceste smerom k železničnej stanici v obci Silce ho sprevádzala Katarína Stanková. Keď odišla kúpiť lístok na vlak, pristúpili k nej milicionár a pýtal sa, kde je otec Peter. Žena ho nechcela prezradiť, ale kňaza udal jeden výhybkár. Zatknutého ho s Katarínou odviedol smerom na Zariččja.

Neďaleko prícestného kríža (ktorý je tam dodnes) požiadal o. Peter milicionára, aby ho pustil. Ten mu však odpovedal: „Pomodli sa, lebo je to tvoj koniec.“ Kňaz si pokľakol a požil Eucharistiu, ktorú mal pri sebe. Nasledovali dva výstrely po ktorých padol na zem. Guľka prešla jeho bradou. Žena utiekla k najbližšiemu domu a zavolala ľudí. Pribehol aj starosta. Osočil sa na milicionára, ktorý mu však povedal: „Mlč, lebo tak naložím i s tebou.“ Príslušník milície sa neskôr kamarátom pochválil, že za túto vraždu dostal odmenu 500 karbovancov.

Počas tridsiatich deviatich rokov bolo miesto pochovania otca Petra držané v prísnom utajení. Až po legalizácii gréckokatolíckej cirkvi boli nájdení očití svedkovia, ktorí pod prísahou rozpovedali pravý príbeh oných tragických dní. Po exhumácii a preskúmaní boli 23. augusta 1992 pozostatky otca Orosa so všetkými poctami a pohrebnými obradmi pochované v kaplnke pri chráme v dedine Bilky.

Existuje svedectvo o. Štefana Bendasa o tom, že 19. decembra 1944 vysvätil vladyka Teodor Romža o. Orosa za tajného biskupa. Táto informácia je v stave historického šetrenia. Veľa práce na poli dokumentácie tohto mučeníckeho príbehu vykonal o. Lászlo Puškaš, gréckokatolícky duchovný Mukačevskej eparchie, ktorý spracoval aj život blaženého hieromučeníka Teodora Romžu. Zo zdroja, ktorý v Ríme priamo pracoval na tejto kauze dostal autor článku krásne svedectvo o viere v skutočnú svätosť života a smrti tohto novodobého mučeníka Gréckokatolíckej cirkvi.

Mučeníctvo otca Petra Orosa bolo korunou jeho života plného cností a svätosti, odmenou za oddanú dušpastiersku službu. Veriaci hlboko rešpektovali a milovali celým svojím srdcom svojho duchovného otec, ktorý bol s nimi v ťažkých časoch prenasledovania, bol ich útechou, láskavým a starostlivým pastierom. Svojím životom potvrdil slová Spasiteľa o tom, že dobrý pastier položí život za svoje ovce…

S bratmi a sestrami v našej sesterskej Mukačevskej eparchii veríme, že Boh už čoskoro oslávi svojho mučeníka aj blahorečením.

TSKE informoval Daniel Černý

Foto: Internet a otec Ivan Bundzjak