Košice, 8. september (TSKE) Gréckokatolícki veriaci v Križevackej eparchii (Chorvátsko) čakali dlhé dva roky, kým po odchode vladyku Kekića do zaslúženého dôchodku, bude na jeho miesto menovaný nový eparchiálny biskup. Ich modlitby boli vypočuté na sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky 8. septembra, keď pápež František menoval dovtedajšieho apoštolského administrátora Križevackej eparchie protojereja Milana Stipića za jej nového biskupa. Vladyka Milan prijal biskupskú vysviacku v sobotu 17. októbra.

Samotnej slávnosti predchádzala piatková modlitba večierne, po ktorej nasledovala akadémia na počesť biskupa – nominanta. Vysviacka nového križevackého vladyku sa kvôli pandemickým opatreniam uskutočnila na priestrannom nádvorí vedľa gréckokatolíckej katedrály Najsvätejšej Trojice v Križevci neďaleko Záhrebu. Hlavný svätiteľ bol emeritný križevacký biskup Nikola Kekić. Ďalší dvaja spolusvätitelia boli záhrebský arcibiskup metropolita kardinál Josip Bozanić a apoštolský nuncius v Chorvátskej republike arcibiskup Giorgio Lingua. Na slávnosti biskupskej vysviacky sa zúčastnili aj predseda Chorvátskej biskupskej konferencie, zadarský arcibiskup Želimir Puljić, ktorý bol zároveň aj slávnostným kazateľom, arcibiskupi z Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a Srbska, gréckokatolícki biskupi z ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, z Mukačevskej eparchie, Maďarska, Severného Macedónska a Rakúska. Kongregáciu pre Východné cirkvi zastupoval rodák zo Slovenska otec Marko Durlák.

Na začiatku liturgie prečítal nuncius Lingua menovaciu bulu. Nasledovalo trojité vyznanie viery vladyku Milana, obrad samotnej vysviacky a kánonické prevzatie eparchie.

Arcibiskup Puljić vo svoje homílii poukázal na to, že biskup je povolaný byť verným a múdrym otcom, ktorý stráži eparchiálnu rodinu. Má byť mužom viery a modlitby, ktorý odporúča svoje stádo Bohu. Konkrétne sa od neho očakáva, že bude „Božím človekom, verným, zbožným, rozvážnym a dobrým“. Ako nástupcovia apoštolov sú biskupi viditeľným princípom a zárukou jednoty miestnej Cirkvi. Preto Písmo zobrazuje biskupa ako „pastiera, rybára, strážcu, otca, brata, priateľa, tešiteľa a učiteľa“. Arcibiskup Puljić povzbudil novovysväteného vladyku k tomu, aby sa stal Kristovým vojakom a Božím rytierom.

V závere svätej liturgie sa prítomným prihovoril novoustanovený vladyka. Poukázal na to, že eparchia v Križevci od svojho založenia v roku 1777, musela čeliť výzvam v súvislosti s prítomnosťou rôznych etnických skupín (Chorváti, Srbi, Ukrajinci, Rusíni a iní),  zachovajúc  si svoju byzantsko-slovanskú tradíciu. Križevackí biskupi sa vždy usilovali splniť túto úlohu podľa svojich schopností a tak aj on chce byt verným pokračovateľom tohto diela.

Vladyka Milan v ďakovnej reči poukázal na to, že katolíci byzantského obradu sú jedineční svojou tradíciou, liturgiou a duchovným dedičstvom. „Kvôli historickým okolnostiam sme sa vyvinuli ako kombinácia východných a západných cirkevných tradícií a dnes môžeme byť jasným znakom jednoty medzi kresťanmi.

Na biskupskej vysviacke sa zúčastnili zástupcovia srbskej pravoslávnej cirkvi, cirkví reformovaného dedičstva, vyslankyňa prezidenta republiky, minister kultúry a médií a predsedníčka vládnej komisie pre vzťahy s náboženskými komunitami.

Slávnostnú liturgiu  svojím spevom doprevádzali Križevacký katedrálny zbor a Chorvátska spevácka skupina Kalnik z Križevca pod vedením Ozrena Bogdanovića.

Životopis vladyku Milana Stipića

Vladyka Milan Stipić sa narodil v meste Bosanski Novi (dnešná Bosna a Hercegovina) 28. decembra 1978 a svojím vekom patrí k najmladším biskupom Európy. Absolvoval malý seminár v Záhrebe a po maturite pokračoval vo formácii v gréckokatolíckom seminári v Záhrebe a v štúdiách na miestnej teologickej fakulte. Diakonát prijal v novembri 2002 a kňazskú vysviacku 18. októbra 2003 z rúk vladyku Slavomíra Miklovša. Pastoračne pôsobil vo farnostiach v Kašte a v Radatovići. V roku 2007 bol menovaný za protopresbytera v Dalmácii a ustanovený za protojereja. V rokoch 2012 až 2019 bol farárom vo farnosti Jastrebarsko. Dňa 18. marca 2019 bol po odchode vladyku Nikolu Kekića do dôchodku menovaný za apoštolského administrátora sede vacante eparchie. Okrem chorvátskeho jazyka ovláda aj ruštinu a ukrajinčinu. Je veľkým priateľom Slovákov. Vo februári v roku 2020 bol aj pri oslavách sv. Cyrila v rímskej bazilike sv. Klimenta, nakoľko v tomto roku mali oslavy na starosti Chorváti a tak i tam krásne prezentoval byzantskú prítomnosť v Katolíckej cirkvi.

História Križevackej eparchie

Eparchia Križevci má svoj pôvod v Marčanskom apoštolskom vikariáte z roku 1611. Po vyhnaní Turkov z južných častí Uhorska došlo 17. júna 1777 k zriadeniu eparchie Križevci. Táto tak neskôr zahŕňala veriacich z Marčanskej únie, ale aj prisťahovalcov zo Zemplína a Šariša, ktorí sa usadili vo Vojvodine. Od koncom 19. storočia aj gréckokatolíckych Ukrajincov, ktorí prišli predovšetkým na územie Bosny (v rokoch 1914-1925 mali v Bosne vlastnú apoštolskú administratúru). Z eparchie Križevci vznikol v roku 2001 exarchát pre gréckokatolíkov v Macedónsku (od roku 2018 povýšený na eparchiu Zosnutia Presvätej Bohorodičky), a v roku 2003 exarchát pre gréckokatolíkov v Srbsku a Čiernej hore (v roku 2018 povýšený na eparchiu sv. Mikuláša pre Srbsko).

V roku 1966 sa ústredie eparchie presťahovalo do Záhrebu. Na jar tohto roka vtedajší administrátor a dnes už aj biskup vrátil sídlo eparchie späť do Križevca. V súčasnosti jurisdikcia križevackého biskupa zahŕňa okrem územia Chorvátska aj Slovinsko a Bosnu a Hercegovinu.

Eparchia Križevci je dejinne spojená aj s našou cirkvou a mestom Košice. Svätý Marek Križin, jeden z troch košických mučeníkov sa narodil v tomto severochorvátskom meste. V rokoch 1922-1927 bol administrátorom Prešovskej eparchie križevacký vladyka Dionýz Njaradi, ktorý navyše aj na prelome rokov 1938-1939 spravoval tú časť Mukačevskej eparchie, ktorá ostala vo vtedajšom Česko-Slovensku. Po smrti vladyku Vasiľa Hopka (1976) to boli práve vladykovia z eparchie Križevci, ktorí prichádzali svätiť našich adeptov kňazstva do Prešova (kňazskú vysviacku z jeho rúk prijali aj vladykovia Cyril Vasiľ SJ a Peter Rusnák, či po páde komunizmu vladyka Ladislav Hučko). Rovnako tak vladyka Slavomír Miklovš bol hlavným svätiteľom pri biskupskej vysviacke košického apoštolského administrátora, vladyku Cyrila Vasiľa SJ (2009), ako aj predtým spolusvätiteľom vladyku Jána Hirku (1990). 

TSKE informoval Daniel Černý a Tomáš Miňo

Foto: Jerko Malinar