Košice 3. november (TSKE) Prinášame vám príhovor arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ, ktorý zaznel počas modlitby Žaltáru za zosnulých v košickej katedrále v pondelok 2. novembra 2020. 

Drahí bratia a sestry,
V dnešný deň spomienky na zosnulých vrcholí aj akcia, ktorú na Slovensku organizuje Fórum života, tzv. Sviečka za nenarodené deti. Touto našou modlitbou panychídy sa okrem  našej spoločnej modlitby za všetkých zosnulých,  chceme aj my osobitne prihlásiť k tejto iniciatíve.
Chceme sa pripojiť k modlitbe rodičov, osobitne mamičiek, ktoré napriek ich očakávaniu a túžbe stratili dieťa pred narodením. Modlitbou ich chceme posilniť a potešiť v ich zármutku, nezabúdajúc ani na zármutok otcov, či súrodencov, ktorí sa tešili na príchod nového života do rodiny. Naša viera v Božiu prozreteľnosť a lásku, ktorú chceme zdieľať v tejto modlitbe chce byť odpoveďou aj tam, kde zlyháva príroda, či medicína.
Veríme, že v Božej pamäti a láske nikto nie je zabudnutý, ani tí najmenší z najmenších, ani tí, ktorým ich rodičia nestihli dať meno, ale ktorých napriek tomu pozná Pán, v pamäti ktorého je naveky zaznamená a zhodnotená aj každá sekunda ich života.
Pripájame sa k modlitbám matiek, ktorým deti pred ich narodením vzal osud, choroba, nevyspytateľný zásah prírody.
V tejto modlitbe teda chceme zapáliť sviecu za tie deti, ktoré väčšinou nemajú vlastný hrob, telá ktorých končia v biologickom odpade, keďže povedomie o možnosti vyžiadať si mŕtve telo nenarodeného dieťaťa je ešte veľmi nízke a nestretáva sa s dostatočným právnym a humanitárnym povedomím a podporou.
Pri modlitbe za nenarodené deti, pri tomto zapálení sviece za nich, ale nechceme robiť rozdiely.
Každý nenarodený život si zasluhuje pozornosť a súcit prejavený modlitbou.
Nebolo by správne, keby sme robili rozdiely. Keď sa modlíme za deti, ktoré zomreli skôr ako sa mohli narodiť, tak sa nemodlíme len za chcené, túžené a oplakávané deti, ktoré sa nenarodili.
V našej modlitbe chceme do  Božieho milosrdenstva a večnej pamäti zahrnúť aj tie počaté životy, ktorým cestu k narodeniu nezahatala choroba, príroda, osud, ale ľudské rozhodnutie, nazývané „právo voľby“, teda ľudským zákonom ustanovené a garantované právo na ich zabitie.
Modlime sa dnes večer za duše tých nenarodených detí, o smrti ktorých rozhodli ľudia, ktorí ich medzi sebou nechceli, pretože sa báli, že pokračovanie ich života by nejakým spôsobom obmedzilo ich slobodu, alebo pohodu.
Modlime sa za tých, ktorí zomreli ako následok nateraz ešte stále platného zákona uprednostňujúceho voľbu matky o živote alebo smrti, o pokračovaní alebo ukončení života tých, ktorých nosia pod srdcom.
Modlíme sa dnes večer za tých, ktorí nezomreli zásahom prírody, či choroby, či vývojovej poruchy, ale ako výsledok politických rozhodnutím nami volených zákonodarcov, našich reprezentantov.
Modlime sa za tých ktorých telá boli roztrhané chirurgickými nástrojmi vedenými rukami  ľudí, ktorí, hoci názov svojho povolania odvodzujú od slova liečiť, predsa sa dobrovoľne rozhodli  ľudské životy nielen liečiť, ale aj  „prerušovať“ či  „ukončovať“.
Modlime sa za tých, ktorých nielenže nikto neoplakáva ale, ktorým  nie je uznávaná ľudská dôstojnosť a zmienka o ich krátkej existencii o ich rozvíjajúcom sa živote ukončenom násilnou smrťou sa považuje za niečo spoločensky netaktné, neslušné, rozdeľujúce, provokačné ba priam urážlivé.
Napriek tomu, práve preto sa za nich modlíme.

+Cyril Vasiľ SJ

TSKE

Foto: Byzantinos