Drahí bratia a sestry!

Dnes je Nový rok 2021. Tento deň je v celej Cirkvi, ako vo východnej tak aj západnej tradícii významovo veľmi bohatý. Východná cirkev slávi sviatok Obrezania podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista a sviatok sv. Bazila Veľkého a v západnej tradícii je slávnosť Panny Márie Bohorodičky a zároveň v celej Cirkvi je Nový rok svetovým dňom modlitieb za pokoj. Z občianskeho hľadiska je začiatkom nového kalendárneho roka aj Dňom vzniku Slovenskej republiky.

Možno nájsť spoločného menovateľa, ktorým by sa dali tieto rozdielne významy dnešného dňa spojiť? Áno, významy Nového roka sa spájajú v nás veriacich ľuďoch. My sme aj veriaci katolíci a sme aj občania Slovenskej republiky vo veľkej európskej rodine národov.

Pravidelne a radi si na Nový rok vinšujeme zdravie, šťastie a hojné Božie požehnanie. A hoci dnes slávime, s istou bolesťou si uvedomujeme, že na nastávajúci rok ešte stále vrhá svoj tmavý tieň svetová pandémia. Oprávnene teda máme strach o seba i svojich drahých. Preto by nás veľmi potešilo, keby sa naše krásne novoročné vinše skoro a bohato naplnili. Vieme však, že nie všetko, čo v novom roku príde a čo nás čaká, je v našich rukách. Rozhodne potrebujeme veľké Božie požehnanie prameniace z múdrej Pánovej prozreteľnosti.

O štedrom požehnaní čítame v Knihe Numeri, ako Pán posiela Mojžiša za Áronom a jeho synmi, aby v Božom mene žehnali všetok ľud. A na inom mieste žalmista volá: „Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás!“ A ďalej „nech nás Pán požehná, a nech si ho ctia všetky končiny zeme.“ Môžeme povedať, že každá bohoslužba je spoločnou prosbou o požehnanie. Žiadame oň všemohúceho Boha, ktorý je Pán sveta i času. Ale nežiadame ako cudzí, či Bohu neznámi. Práve naopak! Veď v Liste Galaťanom svätý Pavol zdôrazňuje, že v Ježišovi Kristovi nás Boh prijal za svoje deti: „Nie si otrok, ale syn!“ Napokon aj sviatky Kristovho narodenia, ktoré sme v uplynulých dňoch slávili nám pripomínajú tú zázračnú chvíľu, keď Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, aby nás vykúpil a aby sme dostali adoptívne synovstvo. Toto je najhlbší dôvod sviatočnej radosti dnešného dňa. Vďaka Božej láske sa aj my, skrze Krista narodeného z Panny Márie Bohorodičky, stávame Božími deťmi! Toto synovstvo a dcérstvo sme prijali ako svätý dar, keď sme boli pokrstení. A tento dar zostáva s nami po celý život, aj v tomto novom roku, ktorý začíname s modlitbou k nebeskému Otcovi o požehnanie.

My vaši biskupi chceme v tomto pastierskom liste pripomenúť dôležitosť duchovného smerovania nás veriacich – i celej spoločnosti – aby sme boli počas nastávajúceho roka otvorení tomu potrebnému požehnaniu dobrotivého Pána Boha. Náš pozitívny vzťah k Bohu, ktorý mnohí ľudia vnímajú ako vzťah k pravej Láske, Pravde, Vernosti a najvyššiemu Dobru, odporúčame postaviť na prvé miesto všetkých našich snažení. Lebo vždy – či si to uvedomujeme, alebo nie – sme Božie stvorenia a stále existujeme z Božej milosti (porov. Jn 1, 16; Sk 17, 28).

V tomto roku sa na Slovensku od 15. februára do 31. marca uskutoční celoštátne elektronické sčítanie ľudu. Sčítanie sa koná opäť po desiatich rokoch. Je to známa a logisticky náročná udalosť s veľkým dosahom. Sčítanie má podať presnejší obraz o Slovensku, o jeho bohatstve či chudobe, o jeho vzdelaní a kultúre. A má podať obraz aj o náboženskej situácii: o tom, koľko je na Slovensku veriacich – katolíkov latinského i gréckeho obradu, evanjelikov, pravoslávnych a iných, a koľko je aj takých, ktorí sa považujú za neveriacich. Otázka náboženskej viery a príslušnosti k cirkvi je dôležitá a vyžaduje si pravidelné spresnenie.

Toto prihlásenie sa ku svojej cirkvi má za úlohu utvoriť čo najvernejší obraz o náboženskom stave obyvateľov Slovenska. Čo naši ľudia slobodne vyznávajú, kam nábožensky patria, kam ich zaradil ich krst, ktorý dosiaľ nepopreli. Žijeme v slobodnej a demokratickej spoločnosti, a preto môžeme bez obáv vyznávať svoju vieru. Využime to! Už sa nemusíme báť prenasledovania a nemusíme dávať krstiť svoje deti tajne, ako to bolo v minulosti.

Žijeme v Európe, ktorá vyrástla a dosiaľ čerpá zo židovsko-kresťanského duchovného dedičstva. Kristova cirkev sa rozprestiera po celom svete (porov. Mt 24, 14; Rim 1, 8; Kol 1, 5). Patria do nej všetci, ktorí boli pokrstení v mene Otca i Syna i Svätého Ducha.

Zahrnutí do nej sú aj tí, ktorí sa azda od cirkvi vzdialili, tí ktorí občas pochybujú o viere. Cirkev na všetkých týchto pamätá a stále ich pokladá za svojich synov a dcéry. Denne sa za nich modlí, aby vytrvali vo viere, aby niesli svoj kríž a aby nikdy nepopreli svoj krst. Pevne veríme, že Božia láska je väčšia ako naše srdce (porov. 1 Jn 3, 20) a je dávaná svetu aj pre nich (porov. Jn 3, 16). Nech aj títo pri sčítaní zaznačia do príslušnej rubriky, že sú pokrstení, že srdcom patria do svojej cirkvi.

Francúzsko na jeseň minulého roka opätovne zakúsilo vlnu islamského terorizmu. Mnohé krajiny sveta odvtedy viac hľadia na túto ťažko skúšanú krajinu a vyjadrili jej aj úprimnú sústrasť. Pripomeňme si dlhodobý odvážny postoj tejto krajiny, ako ho vyjadruje jej prezident: „Tvárou v tvár fanatizmu, si Francúzsko zachová svoje duchovné a hodnotové základy!“.

Vieme, že Francúzsko je sekulárna krajina. A predsa jej odhodlanie zachovať si „svoje duchovné a hodnotové základy“ je príkladné. O čo viac by sme mali byť odhodlaní my kresťania, keď ide o prihlásenie sa k svojim duchovným hodnotám a ku svojej viere!

Drahí bratia a sestry! Nie je našou úlohou odsudzovať tých, ktorí neveria. My si však buďme vedomí, že kresťanská viera je naše bohatstvo.

Tak, ako sa slobodne prihlásime k tomu, že sme muž či žena, ako sa prihlásime ku svojej národnosti – slovenskej, maďarskej, rusínskej, rómskej a inej – tak sa prihlásme aj k viere svojej cirkvi. Nepoprime to, čím sme, bez ohľadu na akékoľvek politické presvedčenie. Náš krst a naša príslušnosť k cirkvi nás ponad tieto rozdiely spája. Nech naše Slovensko ukáže, aké v skutočnosti je. A ak niekto popiera cirkev a Boha, nech sa – na svoju zodpovednosť – podľa toho zariadi. Je to vec jeho svedomia. My máme svedomie veriace.

Slovensko patrí medzi kresťanské národy už tisíc rokov – od čias sv. Cyrila a Metoda. Keď sa vám prihovárame a povzbudzujeme vás, aby sme sa všetci priznali k svojmu krstu, tým sa my biskupi snažíme plniť úlohu nástupcov apoštolov: povzbudzovať a utvrdzovať všetkých vo viere. Prosíme, bojujme dobrý boj viery (porov. 1 Tim 6, 12). Robme všetko, aby sme aj my raz počuli slová, ktoré čítame v poslednej knihe Nového zákona, v Knihe zjavení apoštola Jána: „Pridŕžaš sa môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa“ (Zjv 2, 13). Pán Ježiš všetkým sľubuje: „Kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka ho vyzná pred Božími anjelmi“ (Lk 12, 8). Priznajme sa k Ježišovi Kristovi!

Samozrejme, v novom roku svoju vieru nielen s odvahou vyznajme, ale podľa nej aj žime! Buďme verní evanjeliu vo svojich skutkoch. Buďme pre našu krajinu soľou a svetlom. Usilujme sa čo najviac prispievať k spoločnému dobru. Nebojme sa námahy. Naša viera nech nás posilňuje zostať v prvej línii všetkých dobrých zápasov. Nech nás posilňuje, aby sme sa neschovávali za druhých a nepýtali sa, čo iní môžu urobiť pre nás, ale čo my – ako Kristovi učeníci – môžeme urobiť pre všetkých. Kde je lakomstvo, preukážme štedrosť. Kde je nenávisť, prejavme lásku. Kde je hnev, rozsievajme pokoj. „Žehnajte a nepreklínajte“, hovorí Sväté písmo (Rim 12, 14). Keď teda dnes vstupujeme do nového roka a prosíme o Božie požehnanie, pripomeňme si, že aj my sami máme druhých požehnávať a byť pre nich požehnaním.

Drahí bratia a sestry, začíname nový rok, v ktorom budeme môcť smelo vyznať svoju vieru, aj príslušnosť ku svojej cirkvi. Prihlásme sa k Ježišovi Kristovi a k jeho Matke, Panne Márii. Otvorme sa aj týmto spôsobom pre potrebné Božie milosti a požehnanie do celého nasledujúceho roka.

Nech nás v ňom sprevádza materinská starostlivosť a nebeský príhovor Bohorodičky, Panny Márie!

Srdečne vás pozdravujú a žehnajú vaši biskupi!