Košice 26. január (TSKE) Hovorí sa, že koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje. Dejiny Gréckokatolíckej cirkvi o tejto životnej skúsenosti vydávali a mnohokrát stale vydávajú veľmi silné svedectvo. Nie tak dávno ho na vlastnej skúsenosti zažila i cirkev na našom území. Aj preto vzniklo roku 2009 dekrétom vladyku Milana Chautura CSsR č. 690/2009 nové odpustové miesto Košickej eparchie v obci Slovinky, v miestnom chráme sv. veľkomučeníka Juraja. Toto odpustové miesto je tématicky venované práve mučeníkom a ich obeti.

Medzi takýchto mučeníkov za vieru radíme aj skupinu 13 gréckokatolíckych veriacich, ktorí za svoju vieru a vernosť Gréckokatolíckej cirkvi boli umučení 24. januára 1874 v obci Pratulin, v dnešnom východnom Poľsku, neďaleko hraníc s Bieloruskom, v historickom kraji Podlesie.  O tomto ich mučeníctve po slovensky informoval v roku 1958 aj o. Michal Lacko SJ v jednom zo svojich článkov zo série Naše svetlá. V susednej Mukačevskej eparchii je v meste Užhorod aj farnosť pratulínskych mučeníkov, ktorú v roku 2016 založil blahej pamäti vladyka Milan Šašik CM. Práve v tejto farnosti pri príležitosti chrámového sviatku slávil 24. januára svätù liturgiu vladyka Nil, apoštolský administrátor Mukačevskej eparchie .

Ako z dejín vieme, koniec 18. storočia znamenal rozdelenie dovtedajšieho poľsko-litovského štátu a zabratie mnohých jeho východných území cárskym Ruskom. Na týchto územiach bola Gréckokatolícka cirkev postupne štátnou mocou nahradzovaná cirkvou pravoslávnou. Po likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1794 na dnešnej Ukrajine a roku 1839 na území dnešného Bieloruska, ostali gréckokatolíci iba v biskupstve Chelm, na území bývalého Poľska. Od októbra 1873 začala likvidcia tohto posledného gréckokatolíckeho biskupstva.

Cárska armáda prišla do obce Pratulin skonfiškovať gréckokatolícky chrám a odovzdať ho pravoslávnej cirkvi. Skupinka gréckokatolíckych mužov vo veku 19 až 50 rokov sa zhromaždila pred chrámom, odhodlaná neprepustiť vlastný chrám. Rozlúčili sa s rodinou i priateľmi a odišli brániť svoj chrám. Vedenie vojakov sa ich snažilo najprv presvedčiť, aby odišli dobrovoľne. Keď nepomohlo presviedčanie, ani hrozby, bol daný pokyn nabiť zbrane. Veriaci však necúvli. Ozval sa rozkaz k streľbe. Armáda do zhromaždených vystrelila, pričom padlo 13 z nich. Mučeníkmi boli jednoduchí roľníci.

Pratulinskými mučeníkmi boli títo trinásti muži:

Vincent Levoniuk, z obce Woroblin, 25 rokov, ženatý.

Daniel Karmasz, z obce Legi, 48 rokov, ženatý, počas incidentu mal v rukách kríž, ktorý je dodnes v chráme v Pratuline.

Lukáš Bojko, 22 rokov, slobodný. Hovorilo sa o ňom, že bol veľmi zbožný a veriaci ho rešpektovali. Podľa svedectiev pri proteste zvonil na chrámovom zvone.

Konštantín Bojko, z dediny Zaczopki, 49 rokov, ženatý.

Konštantín Lukaszuk, 45 rokov, ženatý, 7 detí. Pri proteste ťažko ranený, zomrel nasledujúci deň.

Bartolomej Osypiuk, 30 rokov, z dediny Bohukały, ženatý, 2 deti. Zranený, po prevoze domov zomrel. Pred smrťou sa modlil za svojich prenasledovateľov.

Anicet Hryciuk, 19 rokov, slobodný.

Filip Geryluk, z dediny Zaczopki, 44 rokov, ženatý. Povzbudzoval ostatných, aby vytrvali.

Ignác Franczuk, z dediny Derlo, 50 rokov, ženatý, sedem detí. Meno manželky bolo Helena. Po smrti Daniela Karmasza uchopil do rúk kríž a povzbudzoval ľudí vytrvať pri obrane chrámu.

Ján Andrzejuk, z dediny Derlo, 26 rokov, ženatý, dve deti. Meno manželky bolo Marina. Kantor v chráme. Zranený, po prevoze domov zomrel.

Maxim Hawryluk, z dediny Derlo, 34 rokov. Meno manželky bolo Dominika. Zranený, následkom zranení zomrel nasledujúceho dňa.

Onufrij Wasyluk, z dediny Zaczopki, 21 rokov, ženatý.

Michal Wawryszuk, z dediny Derlo, 21 rokov. Pracoval na gazdovstve pána Pavla Pikulu. Ranený, zomrel nasledujúceho dňa.

Toto mučeníctvo nebolo ojedinelé v tejto oblasti Podlesia, ale bolo najlepšie zdokumentované. Hneď po týchto udalostiach začali títo veriaci byť vnímaní ako mučeníci. Ich telesné pozostatky ale boli zo zeme exhumované až po roku 1918 a zániku ruského impéria. Proces ich beatifikácie bol otvorený ešte v roku 1938. Slávnostne blahorečení však boli pápežom sv. Jánom Pavlom II. Až 6. októbra 1996, teda v jubilejnom 400. roku od podpísania Brestskej únie (Samotný Brest je od Pratulinu vzdialený len niekoľko kilometrov). V roku 1998 bola časť ich ostatkov premiestnená do chrámu sv. veľkomučeníka Nikita (byzantsko-slovanského obradu) v obci Kostomłoty, kde bola pre nich vytvorená svätyňa.

Títo pratulínski mučeníci boli muži silnej a hlbokej viery. Kiež sú pre nás aj oni povzbudením prihlásiť sa pri nadchádzajúcom sčítani ľudu ku svojej Gréckokatolíckej cirkvi!

TSKE informoval Daniel Černý

Foto: Mukačevská eparchia, farnosť v Kostomłoty