Košice 21. február (TSKE) Prinášame vám slovenský preklad pastierskeho listu vladyku Nila Luščaka OFM, apoštolského administrátora Mukačevskej eparchie, ktorá je matkou všetkých gréckokatolíkov pochádzajúcich z Užhorodskej únie. Vladyka Nil tento pastiersky list adresuje všetkým členom svojej eparchie pri príležitosti Jubilejného roka Mukačevskej eparchie a my sa pripájame k modlitbe za jubilujúcu eparchiu a za jej nového pastiera.

Pastierske posolstvo k jubilejnému roku 2021

„Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch." (Mt 13, 31-32)

Milované duchovenstvo, bratia a sestry v mníšskom živote, i všetci naši drahí veriaci v Kristovi!

Dovoľte mi obrátiť sa na Vás s týmto pastierskym listom pri príležitosti roku veľkých jubileí našej Mukačevskej cirkvi, a to 375. výročia podpísania Užhorodskej únie – 24. apríla 1646, 250. výročia kánonického založenia našej eparchie pápežom Klimentom XIV – 14. septembra 1771 a tiež 20. výročia blahorečenia nášho biskupa mučeníka Teodora Romžu – 27. júna 2001 vo Ľvove. K týmto dôležitým udalostiam v živote našej eparchie s radosťou pridávame i nasledujúce: 100. výročie narodenia našich biskupov Ivana Margityča (4. februára 1921) a Ivana Semediho (27. júna 1921), 100. výročie od počiatku apoštolátu sestier baziliánok na území „Striebornej zeme“, ako aj 100. výročie reformy mužskej rodiny otcov i bratov Rádu sv. Bazila Veľkého. Tieto udalosti nás naplňujú radosťou a povzbudzujú k oslave Pána Boha. Aby sme lepšie pochopili krásu a veľkosť týchto pre nás význačných udalostí, chcel by som sa s Vami podeliť o nezabudnuteľné slová a myšlienky rímskych veľkňazov, adresovaných každému z nás.

11. decembra 2019 sa pápež František v bazilike sv. apoštola Petra prihovoril pútnikom našej eparchie, vedeným vladykom Milanom, týmito vrúcnymi slovami: „Mukačevská cirkev je matkou mnohých mučeníkov, ktorí vlastnou krvou dosvedčili vernosť Kristovi, Katolíckej cirkvi a rímskemu biskupovi“[1]. Svätý otec osobitne spomenul našich dedkov i babky, otcov i matky, ktorí v časoch podzemnej cirkvi odovzdávali svojim deťom a vnúčatám svedectvo mocnej, živej a katolíckej viery. Počujúc tieto úprimné slová vďačnosti a podpory, naplnili sa naše oči slzami radosti a hrdosti na našu eparchiu. Pápežská hymna, tak charakteristická pre našu tradíciu, znela v ten deň nad hrobom apoštola Petra obzvlášť mocne a milo...

Sv. Ján Pavol II. nám všetkým vo svojom apoštolskom liste k 350. výročiu Užhorodskej únie povedal o našich dejinách tieto slová:

„Veľmi skoro podnet zo všeobecného snemu [Florentského 1439] dosiahol Karpaty a po prekonaní určitých počiatočných ťažkostí sa stal praktickou skutočnosťou v Užhorodskej únii. Zasiate do úrodnej mukačevskej pôdy, bolo to horčičné semeno z Evanjelia, ktoré časom vyrástlo na strom, pod ktorého tieňom sa zhromaždili nesmierne zástupy veriacich byzantskej tradície. Berúc na vedomie túto skutočnosť, zriadil 10. septembra 1771 pápež Kliment XIV. apoštolskou konštitúciou Eximia Regalium Principum, gréckokatolícku eparchiu v Mukačeve, ktorej sídlo bolo o pár rokov neskoršie prenesené do blízkeho Užhorodu[2].“

Tou úrodnou mukačevskou pôdou o ktorej pápež hovoril je mocná viera našich predkov v Pána Ježiša Krista: našich pradedov a prababiek, je to ich vrúcna láska ku svätej matke cirkvi. Vieme, že dejiny našej cirkvi siahajú do čias evanjelizačnej misie solúnskych bratov svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda. Predsa však počas storočí boli naši biskupi podriadení a závislí na jágerskom arcibiskupovi. Cesta k cirkevnej nezávislosti a uznaniu bola veľmi neľahkou a tŕnistou. Svätý Ján Pavol II. poznamenáva: „Udalosti, ktoré nasledovali po únii, boli plné utrpenia a žiaľu. Napriek tomu eparchia, ktorá bola v počiatkoch posilnená prácou biskupa Juraja J. Bizanciho, neskôr zažila výrazný pokrok v období, ktoré započal veľký biskup Andrej Bačinský [3]. K týmto pápežovým slovám môžeme doložiť, že veľkým apoštolom, šíriteľom, zakladateľom a prvým biskupom Užhorodskej únie bol Peter Parténius Petrovič. Známy historik, otec Michal Lacko SJ, ho nazýva „človekom prozreteľnostným,“ lebo práve on po Bazilovi Tarasovičovi, ktorý pretrpel nevýslovný útlak a utrpenie kvôli jednote s Katolíckou cirkvou, vzal do svojich rúk osud rodiacej sa jednoty, zachránil ju a dokonca priviedol k rozmachu [4].

Pozrime sa teraz do textu buly pápeža Klimenta XIV., ktorou kánonicky zriadil Mukačevské biskupstvo, a ktorá mala i má pre nás veľký význam. Prvé slová pápeža hovoria o dôvodoch, ktoré ho viedli k povýšeniu našej cirkvi na takú vysokú úroveň:

„Osobitosťou cisárskych panovníkov v súvislosti s katolíckou vierou je úprimnosť a zbožnosť, lebo oni sa v apoštolskom ovčinci vlastnými silami usilujú o jej jednotu a stabilitu. To volá naše srdcia odpovedať na to, o čo nábožne a duchovne prosia na väčšiu slávu Boha[5]...“

Pápež hovorí o žiadosti cisárovnej Márie Terézie, potvrdiť kánonickú samostatnosť našej eparchie, zdôrazňujúc veľkú duchovnosť a lásku k cirkvi zo strany cisárskej rodiny. Známy historik Jean-Paul Bled, profesor na parížskej Sorbone, svedčí pri opise života cisárovnej vo svojom diele „Marie Terezie - zakladatelka moderního státu [6],“ o jej hlbokej zbožnosti, oddanosti katolíckej viere a vrúcnej mariánskej zbožnosti. Ako príklad uvádza, že svoje slávnostné prvé sväté prijímanie prijala Mária Terézia v národnej rakúskej svätyni Mariazell a každodenne sa zúčastňovala na službe Božej.

Bulou Eximia Regalium Principum, pápež Kliment XIV. vyviedol Mukačevskú eparchiu z priamej podriadenosti rímskokatolíckemu jágerskému biskupovi, a slávnostne vyznamenal mesto Mukačevo biskupskou dôstojnosťou pre duchovné dobro a spásu ľudských duší:

„My, po dôkladnom zvážení žiadosti Márie Terézie, apoštolskej kráľovnej, mysliac na to, ako Pán obdaril osobitnými milosťami zjednotených Rusínov gréckeho obradu, predvídajúc ich duchovné dobro a spásu ich duší, z vlastnej iniciatívy a v plnej dôvere, v plnosti našej apoštolskej moci vyznačujeme Mukačevo titulom a poctou biskupského mesta a z toho nech sa radujú všetci zjednotení gréckeho obradu – z tejto plnej biskupskej jurisdikcie v meste Mukačeve, ako aj v iných mestách... [8]“

Z textu buly tiež jasne vyplýva, že Mária Terézia považovala za svoju kráľovskú povinnosť starať sa o jednotu a stabilitu vo viere pre všetkých kresťanov, ktorí žili na území vtedajšieho mocnárstva. Táto úprimná viera a svedomitá zbožnosť cisárovnej naozaj poslúžila na väčšiu slávu Božiu. To sa jasne ukázalo aj v dejinách našej cirkvi: koľko velikánov ducha, učených mužov a nakoniec aj svätých dušpastierov a veriacich vyrástlo na našej Striebornej zemi... O tom dobre hovorí sv. Ján Pavol II, ktorý si všíma hrdinské svedectvo, aké vydalo duchovenstvo a veriaci eparchie v čase krutého prenasledovania sovietskym komunistickým systémom:

„Žiaľ, v nedávnej dobe bola [Mukačevská] eparchia opäť povolaná, aby v životoch nemálo svojich členov kráčala s Kristom po ceste utrpenia na Kalváriu v prenasledovaniach, väzneniach a aj v najväčšej obete svojich životov. Toto svedectvo spečatené krvou bolo prinesené samotným pastierom eparchie, biskupom Teodorom Romžom, ktorý neváhal vydať svoj život za ovce svojho stáda (por. Jn 10,11).[9]”

Katolícka cirkev, zdôrazňuje pápež, nemôže zabudnúť na plamenné svedectvo o vernosti Kristovi a jeho evanjeliu, ktoré po sebe zanechali pastieri a veriaci našej cirkvi: „Tieto žiarivé príklady vernosti Kristovi a jeho Evanjeliu: tvoria drahocenné dedičstvo Gréckokatolíckej cirkvi viazanej na Užhorodskú úniu. Vskutku deti celej Katolíckej cirkvi prijímajú toto svedectvo s úctou a vážia si tento obdivuhodný príklad vernosti Kristovej pravde. S vďačnými srdcami ďakujú kresťanom Mukačeva a všetkým tým, ktorí prejavili pripravenosť opustiť všetko, čo mali, aby získali drahocennú perlu viery (por. Mt 13, 46).[10]“

Vo svetle Druhého vatikánskeho koncilu sú východné katolícke cirkvi povinné, ako to dosvedčuje svätý Ján Pavol II., plniť svoj šľachetný záväzok: byť svetlom na ceste zjednotenia s nekatolíckymi cirkvami. Táto misia vyžaduje od východných cirkví obnovený, úplný a úprimný impulz k formácii budúcich pastierov. Byť svetlom pre druhých – znamená byť otvoreným pre druhých, vidieť našich blížnych, ktorí sú v materiálnej i duchovnej núdzi. Len vďaka konkrétnym skutkom milosrdenstva, a s pomocou živej dušpastierskej práce, dokážeme odovzdať základy kresťanskej viery ako našim súčasníkom, tak aj budúcim pokoleniam. Kvas evanjeliového slova musí rásť v našom každodennom živote. Iba tak budeme môcť rásť spoločne s univerzálnou cirkvou, iba tak dokážeme byť svedkami viery na prahu nového kresťanského tisícročia. Preto by v našich farnostiach mala byť hlavnou úlohou katechéza a nová evanjelizácia, a slávenie božskej liturgie sa musí stať nevyčerpateľným zdrojom duchovného života každého z nás.

Uvažujúc nad prekrásnymi a hlbokými svedectvami o našej eparchii a jej ustanovením, ktoré sme tu uviedli, chcel by som povzbudiť dušpastierov, mníchov i mníšky, ako aj všetkých veriacich k hlbokému prežívaniu jubilejných udalostí, ktoré tento rok oslavujeme. To sa týka predovšetkým nášho duchovného života: Povzbudzujem každého z nás k úprimnejšej modlitbe a obráteniu našich sŕdc.

- Prosím vás o aktívnu účasť pri organizácii putovania ikony svätej rodiny po rodinách našich veriacich. Počnúc rodinami samotných kňazov a zasvätených osôb. Je veľmi dôležité, aby duchovní otcovia s modlitbou a slovom duchovného povzbudenia navštevovali rodiny, ktoré si budú uctievať ikony. Túto duchovnú akciu začneme po sviatku Stretnutia Pána. Postarajme sa o to, aby žiadna rodina nezostala bez tohto duchovného znamenia.

- Povzbudzujem duchovných otcov, aby vo svojich kázňach a katechézach hovorili o našich dejinách, o našich biskupoch a kňazoch, ktorí boli citlivými pastiermi a osvietiteľmi našej „Striebornej zeme“.

- Prosím duchovných otcov, aby spolu so svojimi veriacimi mali aktívnu účasť na bohoslužbách a iných jubilejných podujatiach, ktoré sa budú počas roka organizovať v našej eparchii.

- Osobitným spôsobom sa obraciam na kurátorov a aktivistov našich spoločenstiev, aby boli nápomocní pri obnove, či opravách krížov, ktoré sú pri chrámoch, pri cestách a na cintorínoch. Je veľmi dôležité, aby sme nezabudli na tento vznešený a obetavý čin. Znak našej spásy má vyzerať pekne a dôstojne. Ak je to možné, povzbudzujem vás k výstavbe nových úctyhodných krížov, či kaplniek na česť Presvätej Bohorodičky.

„Kiež Bohorodička, ktorá pod krížom prijala od svojho Syna úlohu dozerať s materinskou starostlivosťou na Cirkev na jej ceste; Kráľovná pokoja, ktorá dala svoj súhlas večnému Slovu, aby prebývalo medzi nami, a tak nás zmierilo s Otcom; Panna Päťdesiatnice, skrze ktorej modlitby očakávame obnovené vyliatie Ducha svätosti; Presvätá Mária – dá, aby jej milujúcu prítomnosť cítili títo naši bratia a sestry, ktorí sa chystajú s radosťou sláviť tak významné výročie.“ – sv. Ján Pavol II.

S týmito slovami modlitby k Bohorodičke Vám z celého srdca udeľujem svoje apoštolské požehnanie!

Dané v Užhorode, 4. februára roku Pána 2021

+ Nil OFM, apoštolský administrátor Mukačevskej eparchie

[1] Slovo pápeža Františka na audiencii pre pútnikov Mukačevskej eparchie

[2] Ján Pavol II., Apoštolský list k 350. výročiu Užhorodskej únie, 18. apríla 1996.

[3] Ján Pavol II., Apoštolský list k 350. výročiu Užhorodskej únie, 18. apríla 1996.

[4] Por. M. Lacko, Užhorodská únia karpatských Rusínov s katolíckou Cirkvou, s. 121.

[5] Kliment XIV., Konštitúcia Eximia regalium principum.

[6] Jean-Paul Bled, Marie Terezie - Zakladatelka moderního státu, Praha: Slovart, 2013, s. 181.

[7] Ján Pavol II., Apoštolský list k 350. výročiu Užhorodskej únie, 18. apríla 1996.

[8] Ján Pavol II., Apoštolský list k 350. výročiu Užhorodskej únie, 18. apríla 1996.

[9] Ján Pavol II., Apoštolský list k 350. výročiu Užhorodskej únie, 18. apríla 1996.

[10] Ján Pavol II., Apoštolský list k 350. výročiu Užhorodskej únie, 18. apríla 1996.

Zdroj: https://mgce.uz.ua/pastoral-message-for-the-jubilee-year-2021/

TSKE