Košice 4. marec (TSKE) Zádušná sv. liturgia a pohrebné obrady sr. Ireny Anny Protivňákovej sa konali vo štvrtok 4. marca 2021 o 10.00 hod. v Bazilike minor Zoslania Svätého Ducha pri Kláštore otcov redemptoristov v Michalovciach. Pohrebné obrady slúžil protosynkel Košickej eparchie Jaroslav Lajčiak a spoluslúžiteľom bol  viceprovinciálny predstavený otcov redemptoristov Metod M. Lukačik CSsR. V príhovore  otec Jaroslav vyzdvihol krásu života s Bohom v zasvätení a spomenul, že sr. Irena bola pripravená na stretnutie s Pánom. Ako múdre panny si uchovala v bdení a očakávaní na svojho ženícha - olej modlitby, služby a lásky k blížnym. Vyzdvihol tiež, že aj napriek ťažkým životným okolnostiam 2. svetovej vojny, zrušeniu kláštorov a komunistickému režimu, žila  horlivo svoje rehoľné zasvätenie a dokázala byť vernou sestrou služobnicou za všetkých okolností k čomu povzbudzovala aj svoje spolusestry. Sr. Irena bola pochovaná na mestskom cintoríne v Michalovciach. Za modlitby a spomienku na ňu ďakujú sestry služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie a príbuzní.

NEKROLÓG  Sr.  Ireny  Anny  Protivňákovej
„Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ (1 Kor 2, 9)

Sr. Irena Anna Protivňáková sa narodila 24. januára 1922 vo Vydrani, okres Medzilaborce. Na piaty deň po svojom narodení prijala sviatosť krstu a myropomazania. Po absolvovaní ľudovej školy v rodnej obci a meštianskej školy v Medzilaborciach 16. septembra 1938 vstúpila do rehole sestier služobníc v Prešove. Po ukončení  noviciátu 23. marca 1941 zložila dočasné rehoľné sľuby a  28. augusta 1947 doživotné.
V školskom roku 1940/41 absolvovala jednoročný kurz na Štátnej dievčenskej meštianskej škole v Prešove a o rok neskôr získala na Štátnej slovenskej učiteľskej akadémii v Bratislave spôsobilosť na prácu v detských opatrovniach (dnešné MŠ).
V rokoch 1945 – 1947 pôsobila ako učiteľka v Trebišove a do roku 1950 v Ľutine, kde ju zastihla likvidácia reholí. V civilnom oblečení odišla do Michaloviec, aby sa spolu so sestrou Isajou Mitrovkou starala o chorú dobrodinku Teréziu Sotákovú. Do roku 1958 pracovala v našej zoštátnenej materskej škole ako školníčka a potom do roku 1969 v Združenej výrobe v Michalovciach. Jeden rok pracovala na fare v Topoľanoch ako kuchárka, kde pôsobil redemptorista o. Štefan Lazor.  Do odchodu na dôchodok v roku 1979 pracovala opäť ako školníčka v MŠ v Michalovciach. Ako dôchodkyňa naďalej vypomáhala otcom redemptoristom. V roku 1998 odišla do komunity v Humennom a od roku 2005 žila opäť v komunite v Michalovciach. V obidvoch komunitách sa venovala apoštolátu modlitby, domácim prácam, pečeniu a krájaniu prosfory a práci na záhrade.
Svoj zasvätený život prežívala v hlbokej láske, vernosti a intímnom vzťahu s Ježišom Kristom, k  čomu povzbudzovala aj iné sestry. Bola múdra a rozvážna, čo jej pomáhalo byť dobrou predstavenou svojím spolusestrám. Veľa času trávila v domácej kaplnke. Mala dobré a citlivé srdce a medzi sestrami bola obľúbená pre svoj láskavý humor. Bola radostná, pokojná a veľmi vďačná.
Posledné mesiace života sa jej zdravotný stav postupne zhoršoval, zvlášť posledné týždne, keď už bola pripútaná na lôžko, čo si vyžadovalo celodennú starostlivosť, ktorú jej sestry s láskou poskytovali.
Pán života si ju vo svojej dobrote k sebe povolal 1. marca 2021. Zaopatrená sviatosťami, zomrela ticho a pokojne, v prítomnosti  spolusestier vo veku 99. rokov  a  v  82. roku rehoľného zasvätenia.

Vičnaja jej pamjať, blaženyj pokoj!

TSKE informovali sestry SNPM

Foto: sestry SNPM