Košice 15. marec (TSKE) Strieborné jubileum existencie apoštolského exarchátu oslavujú u gréckokatolíckych susedov v Česku. Apoštolský exarchát pre veriacich byzantského obradu v Českej republike bol zriadený pred 25 rokmi, 15. marca 1996, bulou Quo aptius consuleretur svätého pápeža Jána Pavla II.
Východný obrad budil v Čechách pozornosť už dávno pred rokom 1918, kedy vzniklo Česko-Slovensko. Slávne unioninistické kongresy na moravskom Velehrade mali za svoj cieľ zblíženie a vo svojej finalite zjednotenie s východnou cirkvou, aby sa tak vyplnila modlitba „aby všetci jedno boli“. Velehrad, ktorý je spojený s cyrilo-metodskou tradíciou sa tak stal miestom slávenia viacerých byzantských liturgií. Práve toto zameranie na cyrilo-metodskú tradíciu podnietilo vznik mnohých povolaní, predovšetkým z radov Spoločnosti Ježišovej – jezuitov, ktorí zasvätili svoje povolanie do služby kresťanského Východu. Boli to napríklad otcovia Josef Olšr SJ, Bohumil Horáček SJ, Jan Krajcar SJ, alebo v posledných rokoch kardinál Tomáš Špidlík SJ a Richard Čemus SJ. Rovnako tak aj redemptoristi, ktorí prišli na Slovensko pred 100 rokmi, mali korene na Morave a v Čechách a dali nám blahoslaveného Dominika Metoda Trčku CSsR. Spolu s ním na Slovensko ku gréckokatolíkom prišli aj otcovia Nekula CSsR, Čelustka CSsR a ďalší.
No práve vznik Česko-Slovenska v roku 1918, ktorého hlavným mestom sa stala Praha, znamenal obrovský rozvoj a príliv mnohých obyvateľov – gréckokatolíkov do hlavného mesta. A to ako z východného Slovenska, tak aj z historickej Podkarpatskej Rusi. Prvé liturgie v Prahe sa začali sláviť začiatkom 20. rokov 20. storočia a dozvedáme sa o nich z mukačevského eparchiálneho časopisu. Kľúčovou osobou pastorácie gréckokatolíkov v Prahe sa však stal dnes blahoslavený biskup Vasiľ Hopko, ktorý prišiel do Prahy z rozhodnutia vladyku Pavla Petra Gojdiča OSBM s tým, aby zorganizoval samostatnú farnosť. To sa mu aj podarilo a chrám sv. Klimenta od roku 1931 slúži gréckokatolíkom. Ešte pred II. svetovou vojnou vznikla farnosť aj v Brne.  
Odsun nemeckého obyvateľstva po II. svetovej vojne znamenal novú migráciu aj gréckokatolíckeho obyvateľstva do českého a moravského pohraničia. Žiaľ osudný rok 1950 znamenal koniec rozvoja gréckokatolíckych štruktúr v tejto krajine. No počet gréckokatolíckych duchovných na mnohé roky vzrástol tým, že do vyhnanstva tu priši celé rodiny gréckokatolíckych duchovných zo Slovenska. Aj vladyka Vasiľ Hopko bol roky v internácii v Oseku u Duchcova. Chrám v Prahe sa gréckokatolíkom vrátil v roku 1968 a bol to práve pražský arcibiskup a neskorší kardinál František Tomášek, ktorý napomáhal obnove Gréckokatolíckej cirkvi v celom Československu.
Po rozdelení Československej federatívnej republiky a vzniku samostatnej Českej republiky 1. januára 1993 sa gréckokatolíci v Čechách ocitli v situácii, kedy sa ústredie ich cirkvi nachádzalo zrazu na území cudzieho štátu. Na túto situáciu zareagoval prešovský gréckokatolícky biskup zriadením vlastného vikariátu, no do pohybu sa dala aj diplomacia a zintenzívnili sa kroky k dosiahnutiu samostatnej cirkevnej štruktúry. Tá bola vo forme apoštolského exarchátu zriadená práve pred 25. rokmi v roku 1996.
Za prvého exarchu bol menovaný vtedajší biskupský vikár pre Českú republiku a farár novo menovaného katedrálneho chrámu, Mons. Ivan Ljavinec (1923-2012). Vladyka Ljavinec bol rodákom z Podkarpatskej Rusi (dnešná Zakarpatská oblasť Ukrajiny), kde sa narodil v roku 1923 v obci Volovec. Teológiu vyštudoval v Užhorode a vo Viedni. Kňazské svätenie prijal roku 1946 z rúk vladyku Gojdiča, ktorého sekretárom sa stal. V roku 1949 sa stal špirituálom prešovského seminára. Po zrušení Gréckokatolíckej cirkvi dostal právomoci generálneho vikára a pôsobil naďalej v tajnosti. V roku 1955 ho však zatkli a v monsterprocese v roku 1956 odsúdili na dlhoročný žalár. Po prepustení začal pôsobiť v Prahe. Od roku 1969 bol farárom farnosti sv. Klimenta v Prahe. V roku 1993 bol menovaný za vikára pre gréckokatolíkov v Českej republike.
Ako pri vysviacke vladyku Ivana spomenul kardinál Silvestrini, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, farár chrámu sv. Klimenta prišiel do baziliky sv. Klimenta. Tej baziliky, kde v roku 1927 prijal biskupské svätenie dnes už blahoslavený vladyka Pavol Peter Gojdič, ktorý zriadil pražskú farnosť sv. Klimenta. Vladyka Ljavinec sa stal titulárnym biskupom akalissenským a v úrade exarchu bol do roku 2003, kedy odišiel na emeritúru. Za jeho pôsobenia bol zriadený vlastný časopis Jedinym serdcem. Vzrástol počet farností aj duchovných. Vznik exarchátu navyše ukončil jeden z vážnych vnútorných problémov cirkvi v Čechách, kde sa po období totality nachádzalo viacero ženatých kňazov latinského obradu, ktorí sa po vzniku exarchátu začlenili do tejto štruktúry.
Okrem viacerých kňazov zo Slovenska, ktorí tu prišli v rokoch 1969-1996, boli po vzniku exarchátu vysvätení pre kňazskú službu v exarcháte viacerí duchovní zo Slovenska.
S exarchátom je úzko spojená aj osobnosť Mons. Jána Eugena Kočiša (1926-2019), pomocného biskupa exarchátu. Vladyka Ján Eugen bol rodákom z Pozdišoviec. Do seminára vstúpil v roku 1947 v Prešove. Po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi pracoval v pracovných táboroch. Kňazskú vysviacku prijal tajne v roku 1951. Niekoľkokrát bol súdený, no i napriek tomu úspešne pôsobil v katakombálnej cirkvi. Po roku 1968 pôsobil na východnom Slovensku, a to ako vo farnostiach, tak i na biskupskom úrade. V roku 1993 sa stal riaditeľom vikariátu v Prahe a po zriadení exarchátu v roku 1996 jeho generálnym vikárom – protosynklom. Biskupské svätenie prijal v roku 2004. Od roku 2006 bol na odpočinku. Posledné roky prežil v Prešove, kde sa o neho postaral metropolita Ján Babjak SJ.
V roku 2003 pápež sv. Ján Pavol II. prijal zrieknutie sa úradu vladyku Ivana Ljavinca a za druhého exarchu menoval otca Ladislava Hučka (1948), rodáka z východného Slovenska, ktorý pochádzal z kňazskej rodiny a ktorý v tom čase pôsobil v akademickej sfére Cirkvi. Biskupské svätenie prijal v Prahe v chráme sv. Salvatora z rúk vladyku Ďuru Džudžara, pričom spolusvätiteľmi boli vladykovia Ján Babjak SJ a Milan Chautur CSsR. Vladyka Ladislav sa ujal tejto misie a dodnes sa snaží o čo najlepšiu pastoráciu všetkých veriacich bez ohľadu na rôzne národnosti. Za jeho pôsobenia vyšiel aj český preklad liturgie sv. Jána Zlatoústeho, zriadila sa exarchátna charita, zreorganizoval sa cirkevný život. Je veľmi potešujúce, že vladyku Ladislava vidno ako častého hosťa na zasadnutiach Rady hierarchov Gréckokatolíckej cirkvi „sui iuris“ na Slovensku. Takto je v živom kontakte nielen so svojimi susedmi, ale aj utužuje vzťahy s cirkvou, ktorá stála pri zrode exarchátu. Navyše v Prahe i Brne vznikli samostatné slovenské farnosti. Liturgie v exarcháte sú tak nedeľami slávené po česky, slovensky, ukrajinsky, cirkevnoslovansky a občasne i bielorusky. Exarchát má dnes 7 dekanátov, 19 farností a 28 filiálok. Má 30 kňazov a 3 diakonov a 10 kňazov na odpočinku, či mimo pastorácie. Pri sčítaní roku 2011 bolo na území Čiech 9883 veriacich. Reálne je ale toto číslo vyššie, nakoľko táto cirkev slúži aj pre mnohých, ktorí nemajú české štátne občianstvo, vrátane študentov a pracujúcich ako zo Slovenska, tak aj z Ukrajiny.
Samotné oslavy 25. výročia exarchátu sa v katedrále sv. Klimenta uskutočnili v sobotu 13. marca 2021. Slávnostnej liturgii predsedal vladyka Ladislav Hučko a význam tejto udalosti umocnil svojou prítomnosťou aj kardinál Dominik Duka OP.  
V ľudskom živote 25 rokov znamená, že už ide o dospelého a zrelého človeka. Po 25 rokoch exarchátu môžeme povedať, že ako dobré víno aj tento exarchát dospel a dozrel. Je samostatný, etablovaný na českej cirkevnej scéne a sprostredkúva spásu všetkým, ktorí o to majú záujem, bez rozdielu národnosti, čím pokračuje v cyrilo-metodskej tradícii, nám všetkým tak drahej.
Vladykovi Ladislavovi, všetkým rádom duchovenstva exarchátu i jeho veriacim, udeľ Pane mnoho a šťastných rokov!

TSKE informoval Daniel Černý

viac Foto najdete TU

Foto: Internet a © Lucie Horníková, Člověk a Víra.