Košice 21. jún (TSKE) Prezidenti Slovenskej republiky a Maďarska Zuzana Čaputová a János Áder sa stretli v sobotu 19. júna pri slávnostnom otvorení zrekonštruovaného Rákociho kaštieľa v obci Borša v okrese Trebišov.

Slávnostný program začal modlitbou, požehnaním a posvätením kaštieľa zástupcami historických cirkví na Slovensku: gréckokatolíckej, rímskokatolíckej a reformovanej. Gréckokatolícka cirkev bola zastúpená o. Vojtechom Boháčom, synkelom pre maďarských veriacich košickej eparchie, o. Jozefom Vaszilym, dekanom maďarského protopresbyterátu, o. Istvánom Mondokom-Pálmaym, farárom farnosti Borša, o. Attilom Vaklesom, rodákom z Borše a ďalšími kňazmi z maďarských farností.

Kaštieľ je známy tým, že sa v ňom narodil František Rákoci II. (1676 - 1735), sedmohradské knieža a vodca posledného protihabsburského stavovského povstania. Pre gréckokatolíkov je osoba Františka II. Rákociho zaujímavá tým, že bol pánom Mukačevského panstva, ktorého väčšina obyvateľstva sa hlásila k byzantskému obradu. Títo ľudia boli nielen Rusíni, ale aj Maďari, Slováci a Rumuni. Vo svojich spomienkach nazval Rákoci práve gréckokatolíckych Rusínov gens fidelissima - najvernejším národom. Toto pomenovanie vystihovalo úlohu a postoj  obyvateľstva tohto kraja k protihabsburským povstaniam. Bojovali za slobodu, za nezávislosť krajiny, za zlepšenie sociálneho postavenia, a  aj za svoju vieru. Neodmysliteľnou súčasťou príbehu Františka II. Rákociho je zázračná ikona slziacej Bohorodičky z dedinky Klokočov, ktorá v roku 1670 slzila. Ikona bola po zázračnom slzení prenesená do Prešova a odtiaľ na mukačevský hrad. Príbeh tejto ikony je spojený s osudom jeho milovanej matky Heleny Zrínskej, ktorá hrdinsky 3 roky bránila Mukačeva. Po tom ako sa vzdala a skončila v zajatí, tak si Helena berie ikonu so sebou do internácie do Viedne a odtiaľ do svojho tureckého exilu. Po smrti Heleny necháva František preniesť ikonu z Turecka ako rodinný klenot a spomienku na svoju milovanú matku, od ktorej ho ako malého chlapca násilne odtrhli, naspäť do Mukačeva. Slziaca ikona z Klokočova mu pripomínala slzy jeho mamy, od ktorej ho nasilu odlúčili a už nikdy ju ako živú nestretol. Po jeho neúspešnom povstaní sám František dožil v tureckom exile a po smrti sa nechal pochovať pri svojej mame Helene. Originál ikony sa stratil, ale ostal živý jej odkaz.

Rekonštrukcia schátranej budovy sa začala v roku 2018, stála zhruba 8,7 milióna eur a financovala ju maďarská vláda. V roku 2013 sa prezident Áder s vtedajším slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom dohodol na spolupráci krajín s cieľom obnovy kaštieľa. Na čiastkové projekty na záchranu pamiatky a renováciu jej okolia v uplynulých rokoch poskytlo dotácie aj Ministerstvo kultúry SR. Rekonštrukciu kaštieľa zastrešovali za slovenskú stranu nezisková organizácia II. Rákóczi Ferenc a za maďarskú stranu Nadácia Lászlóa Telekiho.

Vo svojom príhovore slovenská hlava štátu poďakovala Áderovi za osobný vklad a spoluprácu Maďarska pri tomto diele. „Okrem toho, že bolo obnovené dielo veľkej architektonickej a historickej hodnoty, je to aj symbol, ktorý má pre nás veľkú pridanú hodnotu. Ide o symbol toho, že dlhá, stáročia trvajúca spoločná minulosť nás nemusí rozdeľovať, ale naopak mala by nás – ako susedské členské štáty Európskej únie - spájať,“ povedala v príhovore.

Maďarský prezident postavil svoj príhovor na myšlienke genius loci (ducha miesta). Začal tým, že kaštieľ má nielen zemepisnú polohu, ale aj ducha, formovaného okrem nadprirodzených síl aj ľudskými osudmi, radosťami a drámami. Duch miesta zostáva, aj keď sa miesto už sotva podobá na seba. Natrvalo môže zmiznúť, iba ak nebude nikoho, kto by sa na dané miesto pamätal. V Borši žijúci ľudia doteraz zachovali ducha Rákóciovcov. František II. Rákóci sa narodil v rodine, ktorá bola príkladom zodpovednosti za spoločenstvo. Knieža celý svoj život podporoval ducha a myšlienku slobody. Nikdy nerozlišoval medzi ľuďmi a vierovyznaniami. Maďarsko preto považovalo obnovu tohto kaštieľa za vec cti, aby konečne bolo hodné jeho vlastného genius loci. „My, Slováci a Maďari, sme spolu obnovili niečo, čo si už dávnejšie zaslúžilo väčšiu pozornosť. Je našou spoločnou zodpovednosťou, aby skrášlený kaštieľ naplnil svoje poslanie a bol miestom, kde sa minulosť stretáva s prítomnosťou,“ povedal.

V obnovenom kaštieli sa nachádza stála výstava, hotel, reštaurácia a mnoho turistických atrakcií. Budova sa má stať akýmsi putovným miestom pre tých obyvateľov strednej Európy, ktorí si chcú uctiť Rákociho pamiatku. Zároveň sa kaštieľ dostane aj na tzv. turistickú mapu, s čím sa zvýši atraktivita regiónu Zemplín pre domácich aj zahraničných turistov.

TKSE

Foto: ma7.sk