Košice, 23. august (TSKE) Potešujúca správa o bieloruských gréckokatolíkoch v Poľsku k nám dorazila z Varšavy. V tamojšom chráme otcov baziliánov na ulici Miodowa 16 sa o pol štvrtej nedeľami poobede schádzajú gréckokatolícki Bielorusi, aby tak vo svojej tradícii a jazyku oslávili Krista. Liturgie sú pre nich slávené približne raz za tri týždne, no toto spoločenstvo veriacich sa v ostatné nedele stretáva v rovnakom čase na iných modlitbách, najčastejšie na modlitbe akatistu. 

Varšava je dynamicky sa rozrastajúcim mestom, kde obdobne ako u nás v Bratislave nie je núdza o zamestnanie, čo využívajú aj mnohí Ukrajinci a Bielorusi k ekonomickej migrácii.

Bieloruskí gréckokatolíci sú priamymi potomkami Brestskej únie (1595), z ktorej pochádza aj Ukrajinská gréckokatolícka cirkev, a spoločne sa hlásia k mučeníkovi sv. Jozafátovi Kuncevičovi (1580-1623). Ich cirkev veľmi utrpela po trojnásobnom delení Poľska, kedy väčšina územia Bieloruska pripadla do Ruskej ríše, ktorá postupne násilne prevádzala gréckokatolíkov na pravoslávie. Aj vďaka tomu však cirkvi dali Pratulinských mučeníkov (1874). Gréckokatolícke povedomie však zostalo i napriek tomu silné. Mnohí Bielorusi sa aktívne zapojili predovšetkým do ruskej katolíckej misie, ako napríklad exarcha v Harbine, ktorým sa stal Fabián Abrantovič OMI (1884-1946). Po prvej svetovej vojne nastal rozkvet gréckokatolíckej cirkvi, ktorý šiel ruka v ruke s národným rozvojom a obrodením bieloruského národa. Vyvrcholením týchto snáh bolo založenie bieloruského gréckokatolíckeho exarchátu v roku 1940 na čele ktorého bol kňaz Anton Nemancevič (1893-1943), ktorý zomrel v povesti mučeníka gestapa v roku 1943.

Z obdobia počiatku 20. storočia pochádzala aj celá generácia národne uvedomelých kňazov, ktorí sa hlásili k bieloruskému národu a gréckokatolíckej cirkvi, akými boli napríklad Česlau Sipovič, Leu Haroška a ďalší. V roku 1960 dostali biskupa v osobe Česlaua Sipoviča OMI (1914-1981), po ktorého smrti bol na biskupa roku 1983 vysvätený Vladimír Tarasevič OSB (1921-1986) zo Spojených štátov. Žiaľ od jeho náhlej smrti pred 35 rokmi sú bieloruskí gréckokatolíci bez vlastného biskupa

V časoch komunizmu mali bieloruskí gréckokatolíci samostatné farnosti a misie v Londýne (sv. Petra a Pavla), Paríži, Chicagu (Krista Kráľa) i v Nemecku, ale do dnešných dní z nich ostala len farnosť v Londýne, kde sa na modlitby schádzajú dnes i slovenskí gréckokatolíci. No aj vďaka novému prúdu, predovšetkým ekonomickej ale aj politickej migrácie pribudla samostatná farnosť v belgických Antverpách a raz do mesiaca sa pre nich slávia liturgie aj u susedov v Prahe. Po smrti o. Alexandra Nadsona (1926-2015), ktorý bol vizitátorom pre gréckokatolíckych Bielorusov v zahraničí je vizitátorom pre bieloruských gréckokatolíkov doma i v zahraničí o. Sergej Gajek OMI.

Dodnes väčšina bieloruských gréckokatolíkov používa ako liturgický jazyk okrem cirkevnej slovančiny hlavne bieloruštinu, čím sa odlišujú od miestnych pravoslávnych, ktorí sa vo väčšine pridŕžajú len cirkevnej slovančiny, ako aj od miestnych rímskokatolíkov, ktorí zas používajú poľštinu. 

Tešíme sa z toho, že sa môžu títo naši ťažko skúšaní bieloruskí bratia a sestry modliť vo svojej reči spoločne aj vo Varšave a prajeme im, aby sa čoskoro dočkali aj vlastného gréckokatolíckeho biskupa.

TSKE informoval Daniel Černý

Foto: Daniel Černý