Košice, 3. október (TSKE) V nedeľu 3. októbra bude Gréckokatolícka cirkev na Slovensku po prvýkrát v dejinách sláviť nový sviatok, ktorý ustanovila Kongregácia pre Východné cirkvi v Ríme s titulom: Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, Patrónky Zemplína.

Pri tejto príležitosti Zemplínske múzeum v Michalovciach v spolupráci so Slavistickým ústavom Jána Stanislava SAV v Bratislave a Gréckokatolíckou eparchiou Košice usporiadali vedeckú konferenciu na tému Klokočovská Bohorodička, patrónka Zemplína. Uskutočnila sa 1. októbra 2021 v priestoroch Zemplínskeho múzea v Michalovciach, a to pri príležitosti 350. výročia od slzenia Klokočovskej Bohorodičky.

V úvode konferencie všetkých prítomných privítal manažér múzea Tibor Tabak. S pozdravným slovom vystúpila Stanislava Rovňáková, riaditeľka Zemplínskeho múzea v Michalovciach, Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup – metropolita a vladyka Milan Chautur CSsR, emeritný košický eparchiálny biskup. Na konferencii sa okrem prednášajúcich zúčastnili aj zástupcovia Košického samosprávneho kraja a samospráv mesta Michalovce, Trebišov a obce Klokočov.

Na konferencii vystúpili cirkevní historici Martin Mráz, Juraj Gradoš, Daniel Černý, Daniel Atanáz Mandzák a Peter Zubko, jazykovedec a slavista Peter Žeňuch, historik Róbert Letz a arcibiskup Cyril Vasiľ SJ. Odborným garantom konferencie bol Peter Žeňuch, ktorý celú konferenciu aj moderoval.

Martin Mráz vo svojom príspevku priblížil kontext a dejiny ikony klokočovskej Bohorodičky vo svetle osobných príbehov jej dvoch vlastníčok, kňažnej Žofie Bátoriovej a Heleny Zrínskej. Juraj Gradoš, ktorý sa už dlhé roky venuje systematickému výskumu a hľadaniu strateného originálu klokočovskej ikony opísal jej tajomnú cestu od momentu slzenia až po jej možné nedávne znovuobjavenie v poľskom meste Jaroslaw. Daniel Černý rozprával o úcte ku klkočovskej Bohorodičke v prostredí slovenskej gréckokatolíckej diaspóry v severnej Amerike. O Redemptoristoch ako správcoch gréckokatolíckej farnosti a  mariánskeho pútnického miesta Klokočov v rokoch 1968 – 1991 rozprával Atanáz D. Mandzák. Po prestávke charakteristiky barokovej mariánskej úcty a významné zázračné mariánske obrazy na východnom Slovensku priblížil Peter Zubko. Na jeho prednášku nadviazal vladyka Cyril Vasiľ SJ svojím príspevkom o historickom pozadí ikony z obce Blažice a jej originály nachádzajúcom sa v Transylvánii. Bolestná Matka Božia ako spájajúci fenomén východného a západného kresťanstva so zreteľom na slovenský kontext bol názov predposlednej prednášky Róberta Letza. V závere konferencie vystúpil jej odborný garant Peter Žeňuch, ktorý priblížil Pieseň o obraze klokočovskom ako historický doklad o slzení Matky Božej a uzavrel celú konferenciu.

Celá konferencia bola odvysielaná v priamom prenose TV Zemplín a TV Logos. V ich archívoch si záujemcovia môžu vypočuť všetky prednesené referáty.

V popoludňajších hodinách bola slávnostne otvorená tematická výstava Duchovné dedičstvo Zemplína a súčasnosť. Výstava prezentuje vzácne sakrálne predmety východného obradu spojené s byzantskou liturgiou a používaním cirkevnoslovanského jazyka na území Zemplína pochádzajúce zo zbierkového fondu Zemplínskeho múzea, cirkevných inštitúcií a od jednotlivcov. K vystaveným kultúrnym pamiatkam napríklad patrí ikona Arma Christi – Nikitrion s nástrojmi Kristovho umučenia, rukopisné a tlačené liturgické knihy z 15. až 18. storočia, ako napríklad Baškovský evanjeliár. Inštalované je i gréckokatolícke biskupské rúcho nebohého vladyku Michala Rusnáka CSsR, eparchiálneho biskupa z kanadského Toronta a rodáka z Pozdišoviec.

Výstava v Zemplínskom múzeu v Michalovciach je pre verejnosť prístupná do 16. decembra 2021 v čase otváracích hodín múzea.

V podvečerných hodinách sa všetci prítomní presunuli do Klokočova na archijerejskú sv. liturgiu. Liturgiu zo sviatku Pokrova – Ochrany presvätej Bohorodičky slávil vladyka Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup – košický eparchiálny biskup. Vo svojej homílii priblížil tajomstvo sviatku Pokrova, ktorý cirkev slávi práve 1. októbra. Zdôraznil, že človek sa utieka o ochranu k niekomu, kto je silný, veľký, príp. má veľkú armádu. Božia logika je však v tomto úplne odlišná od našej. Dnes, keď slávime sviatok Ochrany, tak máme pred očami Máriu – ženu, ktorá v Magnifikáte vyhlasuje, že Boh k naplneniu svojich plánov zhliada na ponížených. Mária je silná Ochrankyňa a Orodovníčka preto, že sa vo svojej pokore stáva služobníčkou Slova. Jej pokora a poníženosť priťahuje Božiu moc.

Archijejrejskú sv. liturgiu svojim spevom doprevádzala skupina zboru sv. Romana Sladkopevca z Gréckokatolíckeho kňazského seminára v Prešove pod vedením otca Tomáša Pecucha.

TSKE a Zemplínske múzeum Michalovce

Foto: TSKE a Peter Žeňuch