Košice, 14. august (TSKE) Počas uplynulého víkendu sa v Klokočove uskutočnila eparchiálna odpustová slávnosť. Prinášame vám príhovor, ktorý predniesol zosnulý kardinál Jozef Tomko 29. júna 2021 v Lateránskej bazilike v Ríme počas púte slovenských gréckokatolíkov s ikonou presvätej Bohorodičky z Klokočova v závere modlitby akatistu: 

Milí pútnici, prišli ste z ďaleka, ako sa chodí k matke. Centrom nášho dnešného stretnutia je Ona, naša nebeská Matka Mária, ako je znázornená na tomto obraze. Ona sa teraz díva na nás - ako veríme - aj so svojím Synom a naším Pánom. Ukazujúc nám cestu k Nemu, nášmu Spasiteľovi. Hľadáme tu pokoj duše a posilnenie viery, lebo dúfame, že v tomto spoločenstve viery, uprostred ľudí, ktorí oslavujú Ježiša Krista a jeho presvätú Matku, nájdeme úľavu na naše problémy, najmä na tie duchovné.

Kto je táto  jediná žena, ktorú nazývame Boho – rodičkou. O nej nám podáva správu evanjelista Lukáš vo svojom posolstve, Ona je tá dievčina z galilejského mesta Nazaretu. Ako nás informuje Lukáš, „meno panny bolo Mária“ a bola zasnúbená mužovi z kráľovského rodu Dávidovho, menom Jozefovi. Napriek tomu, že nepoznala muža, posol z neba jej oznamuje, že z moci Svätého Ducha porodí syna, ktorý sa bude volať Boží Syn. V tej dobe Izraeliti už horlivo čakali príchod sľúbeného Vykupiteľa a Spasiteľa, ktorého nazývali Mesiášom. Aj Mária zaiste poznala zo Svätého Písma - Starého zákona predpovede o budúcom Mesiášovi. Preto prijala slová nebeského posla ako pravdivé, uverila Božiemu posolstvu a bez váhania prijala Božiu vôľu, ktorá usmernila celý jej život. V jej srdci ihneď vznikla kladná odpoveď na Božiu vôľu. Tam zaznelo pohotové slovo súhlasu, prvé rozhodné „fiat“ –„nech sa mi stane“. Evanjelista Lukáš uvádza priamo slová, ktoré vyslovila sama nazaretská dievčina Mária: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38).

„Nech sa mi stane“ –„fiat“! A naozaj stalo sa! Nazaretská dievčina sa stala matkou Ježiša Krista, vteleného Božieho Syna. V jej lone vzal na seba ľudskú prirodzenosť sám Boží Syn, druhá osoba najsvätejšej Trojice: „on pre nás ľudí a pre našu spásu...stal sa človekom“.  

Prvá žena po Márii, ktorá realisticky pochopila historický význam týchto slov súhlasu pre spásu celého ľudstva, bola jej príbuzná Alžbeta. Tá zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?...blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1, 41-45).

Boh berie vážne svoje ponuky nám ľuďom, ale berie vážne aj naše odpovede na svoje (Božie) výzvy. Oslovil Máriu s veľkou výzvou, a potom čakal na jej slobodnú odpoveď, na jej súhlas. Tak koná Boh s nami ľuďmi. On nikoho nenúti, aby prijal jeho dary a milosti. Dal nám slobodnú vôľu a rešpektuje ju.                                            

My prichádzame k Matke, k Bohorodičke so svojimi ťažkosťami, starosťami, potrebami duše i tela. Možno prinášame aj svoje viny, ktoré nás ťažia a čakajú na Božie odpustenie. Hanbíme sa ich vyznať, aj keď vieme, že ich vo sviatostnej spovedi zmyje Božie odpustenie. Prinášame aj naše rodinné problémy, ľudské spory, materiálne túžby, vzájomné napnutia a závisti, manželské slabosti, jedným slovom všetku ľudskú biedu, špinu a zlobu, ktorá nás znepokojuje.  Hľadajme teda zmierenie s Bohom a s ľuďmi. Vzývajme našu nebeskú Matku a prosme ju, aby nám vyprosila odpustenie od jej Syna, ktorý vylial krv za hriechy ľudstva. On nás učil vzájomne si odpúšťať.  S akou vrúcnosťou a pravdivosťou  znejú slová  mariánskej modlitby: „Nemáme inej pomoci, - nemáme inej nádeje, - okrem teba, prečistá Panna, - ty nám pomáhaj, - v teba dúfame - aj sa tebou chválime, - lebo sme tvoji služobníci. - Nedopusť, aby sme boli zahanbení.“

Dnes máme slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla. Dnes  ste si obnovili  a potvrdili  jednotu s Katolíckou cirkvou, s pápežom i s trvalým učením Cirkvi. Sv. Pavol nám dáva pekné povzbudenie pre praktický život: „Bratia, láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k dobru. Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí“....    A potom  pridáva ešte tieto náročné slová: „Žehnajte tých, čo vás prenasledujú – žehnajte a nepreklínajte! Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi! Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k nízkym“ (List Rimanom 12, 9-16).

Dovoľte mi, aby som všetkým vám poukázal aj na taký jednoduchý a každému prístupný prostriedok, ktorý môže použiť každý veriaci, starý alebo mladý, dievča alebo mládenec, ba ešte aj deti; žena alebo muž, učený alebo menej vzdelaný. Áno, hovorím o ruženci, ktorý je najľahšou, môžeme povedať ľudovou meditáciou o živote Ježiša Krista a jeho nebeskej Matky. Na svojich misijných cestách po rôznych svetadieloch som sa mohol všade modliť s veriacimi, s nimi opakovať „Ave, Maria“- a ihneď som bol doma, u našej nebeskej Matky, v našej - Kristovej rodine. Pamätám sa na niekoľko miliónový zástup na Filipínach, ale aj na malé skupiny  veriacich v Japonsku, medzi Innuitmi alebo Eskimákmi na kanadskom severe, na pastierov oviec na africkej savane, na peších pútnikov v severnej Indii, ktorí potrebovali viac dní, aby prišli cez hory sláviť Eucharistiu. Dnes ruženec sa stal v celej Cirkvi znakom katolíckej viery a bratského spoločenstva.

Reči ruženca všetci veriaci porozumejú. V Klokočove, Levoči, Starých Horách, v Šaštíne, Ľutine a inde na Slovensku, ale aj na medzinárodných mariánskych miestach, kde tisícky veriacich spievajú nábožný spev „Ave Maria“ a v rukách posúvajú zrnká ruženca. Pritom si pripomínajú radostné, bolestné i slávnostné udalosti zo života Ježiša Krista a jeho svätej Matky. My starší si pamätáme na spoločnú modlitbu ruženca v našich rodinách.

My si z tohto stretnutia si odnesme dve duchovné slová, aby nás sprevádzali v každodennom živote. Viažu sa na Božiu Bohorodičku a našu Matku. Pri každej modlitbe Zdravasa ich používame. Chceme, aby sa pre nás stali prameňom pokoja a sily.
Prvé slovo je „fiat“- „nech sa mi stane“ vôľa Božia.
A druhé slovo je náš ružencový pozdrav „Ave Maria !“

Drahí bratia a sestry, nech sa na príhovor Klokočovskej Bohorodičky rozleje na všetkých prítomných, na celé Slovensko, na nepokojnú Európu, na tento náš rozbúrený svet - Božie požehnanie, milosť a láska  nášho milosrdného Pána Ježiša Krista.

Nech pokoj Pánov prebýva vždy s nami!

+Jozef kardinál Tomko (1924 -2022)

Foto: Byzantinos o.z.