Veriaci Košickej eparchie putovali na pútnické miesto Máriapócs
Košice, 18. september (TSKE)Vo štvrtok 15. Septembra, kedy si celé Slovensko pripomína sviatok Panny Márie Sedembolestnej, patrónky Slovenska, putovali veriaci Košickej eparchie na pútnické miesto Máriapócs, v susednom Maďarsku. Boží ľud, najmä zo Zemplína, tak nadviazal na už stáročnú tradíciu tejto púte.
Veľké množstvo pútnikov aj z územia dnešnej Košickej eparchie prichádzalo vzdať úctu na toto pútnické miesto už od konca 17. storočia, kedy Panna Mária na ikone v miestnom chráme prvýkrát zázračne slzila. Dnes sa v tomto chráme (bazilike) nachádza jedna z mnohých kópií slziacej ikony, avšak ide o ikonu na ktorej druhýkrát zázračne slzila Bohorodička. Po stáročia na toto miesto prichádzali veriaci s mnohými úmyslami. Niektorí prichádzali ďakovať, iní prosiť o uzdravenie či požehnanie, alebo aj odprosovať.
Aj tohto roku do Máriapócse putovali stovky gréckokatolíkov z rôznych častí eparchie. Už od skorých ranných hodín putovali mnohé farské spoločenstva spoločne autobusom, kde sa duchovne pripravovali, napr. modlitbou posvätného ruženca, modlitbou hodiniek, molebenou, ale najmä ľudovými duchovnými piesňami. Prvý pútnici prichádzali o 8:30.
Program sa začal modlitbou posvätného ruženca, ktorý viedla mládež z michalovského protopresbyterátu. Krásnym spevom doprevádzali aj ďalšie bohoslužby, t.j. Akatist k Presvätej Bohorodičke a Božskú liturgiu sv. Jána Zlatoústeho, ktorá začala slávnostným sprievodom o 11:00. Ešte pred slávením liturgie mali veriaci oboch obradoch možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia, ktorú vysluhovali kňazi v okolí baziliky. Pred začatím liturgie všetkých veriacich i kňazov srdečne privítal nový miestny farár Ignácz András.
Slávnostným kazateľom bol protojerej Jozef Matejovský, predseda Rady pre rodinu Košickej eparchie. Svojím povzbudivým slovom prehovoril do duše veriacich, ktorých vyzval, aby boli normálnymi, ale aby normou v ich živote bola láska.
V úvode homílie načrtol, že slovo normálny ma dva významy. Normálny, teda obyčajný či bežný alebo zodpovedajúci normám. Ale čo by malo byť normou pre kresťana? „Kristus spája lásku k Bohu a lásku k blížnemu do jedného. Hovorí, že najväčším prikázaním pre ľudský život je láska. Teda, láska je normou pre život kresťana. To je norma pre náš život,“ poznamenal a dodal: „Cieľom nášho života je, aby sme odchádzali zo sveta v láske, a tou láskou je Boh. Tak dosiahneme nebo. Na svet prichádzame z lásky a zo sveta máme tiež odchádzať v láske.“ Celý náš život by sa mal točiť v láske. Ako ďalej zdôraznil: „Láska v rodine má byť normálnou.“
Prototypom pre naše rodiny je podľa o. Jozefa Svätá rodina, teda sv. Jozef, Panna Mária a Ježiš. Svätá rodina, to neznamená rodina bez problémov, ale rodina ako každá iná. Aj oni prežívali radosti, ale aj mnoho trápenia. Ježiš prežil väčšinu života v skrytosti, v normálnom bežnom rodinnom živote. Avšak normou v ich živote bola láska. Ako sa teda môžu naše rodiny pripodobniť tej Svätej? „Stačí žiť normálny, bežný, všedný život, kde normou bude láska!“ Na záver o. Jozef vyzval každého pútnika: „Urobme v našich rodinách lásku normálnou!“
Slávnosť sa zakončila modlitbou Molebenu k Presvätej Bohorodičke. V závere sa michalovský protopresbytér, Maroš Riník, poďakoval celému zhromaždeniu mariánskych ctiteľov za spoločenstvo modlitby a viery. Aj napriek nepriaznivým predpovediam o počasí prišlo množstvo ľudí, ktorí sa mohli presvedčiť o tom, aký milostivý je Pán, že požehnal túto púť pekným slnečným počasím.
TSKE informoval: Martin Onisik ml.
Foto: Pavol Obraz ml.