Košice 12. apríl (TSKE) Veľkonočné obrady v košickom katedrálnom chráme Narodenia presvätej Bohorodičky otvoril vo štvrtok podvečer vladyka Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup – košický eparchiálny biskup, slávením liturgie sv. Bazila Veľkého s večierňou.

V samotnom úvode otec arcibiskup požehnal antimenziony (štvorcové plátno, vlnené alebo hodvábne, v ktorom sú zašité ostatky svätých mučeníkov alebo svätcov a na ktorom je zobrazené položenie Ježiša Krista do hrobu. Sú znamením dovolenia a požehnania biskupa ku konaniu posvätných úkonov v určitom chráme.) Taktiež požehnal novú plaščenicu (ikona Krista ležiaceho v hrobe na plátne)  pre katedrály chrám. Po tejto liturgii nasledoval obrad umývania nôh počas ktorého vladyka Cyril symbolicky umyl nohy dvanástim kňazom. Spoločne si tak pripomenuli udalosti veľkého štvrtka kedy aj Kristus umyl nohy svojim apoštolom aby im ukázal že prišiel na tento svet slúžiť a nie nechať sa obsluhovať.

V piatok sa ráno vladyka Cyril spoločne s veriacimi pomodlil Utiereň Veľkého piatku. Celá bohoslužba Veľkého Piatku bola zasvätená spomienke na Ježišove utrpenie a jeho smrť na kríži. Preto neodmysliteľnou súčasťou tejto utierne sú strasti – 12 evanjelií o utrpení a smrti Ježiša Krista.

V popoludňajších hodinách sa veriaci zišli na modlitbe večierne s uložením plaščenice do hrobu. Sprievod na čele s vladykom Cyrilom obišiel katedrálu, aby následne uložili nesúcu plaščenicu. Táto ikona Krista ležiaceho v hrobe sa stala neoddeliteľnou súčasťou obradov večierne Veľkého piatku a utierne Veľkej soboty. Počas týchto obradov veriaci prejavujú  osobitnú verejnú úctu a poklonu.

Veľká sobota je dňom odpočinku. Tak ako Boh na siedmy deň odpočíval, aj Kristus leží v hrobe. Jeho odpočinok však nie je pasívny, ale zostupuje do predpeklia, ničí vládu smrti a vyslobodzuje jej zajatcov. V tento deň, ktorý je plný protikladov a zdanlivého napätia medzi zármutkom a potešením, sa veriaci so svojím biskupom v košickej katedrále modlili nadhrobnú alebo Jeruzalemskú utiereň. V hymnách Jeruzalemskej utierne už zaznievalo očakávanie Vzkriesenia. Asi najkrajším vyjadrením tejto modlitby a celého tajomstva Veľkej soboty je hymnus „Neplač nado mnou, Matka, keď ma vidíš v hrobe. Panensky si ma počala, pod srdcom si ma chovala. Vstanem zas a preslávim sa. Ako večný Boh slávne vzkriesim všetkých, ktorí ťa s láskou a vierou uctievajú.“ Ježiš sa v ňom prihovára Márii, utešuje ju a vysvetľuje jej zmysel svojej smrti.

Vo večerných hodinách vladyka Cyril predsedal sláveniu Veľkej večierne s liturgiou sv. Bazila Veľkého, počas ktorej sa liturgicky prechádza z tmavých do svetlých farieb bohoslužobných rúch a zaznieva evanjelium nádeje o prázdnom hrobe. Býva príhodným zvykom, že v noc, kedy Kristus porazil temnotu a smrť bola porazená životom, sa počas svätej liturgie vysluhuje krst. Ink tomu nebolo ani tento roka a arcibiskup Vasiľ udelil iniciačne sviatosti štyrom dospelým.

V samotnú Svätú a veľkú nedeľu Paschy vladyka Cyril slúžil v skorých ranných hodinách Utiereň Vzkriesenia. V tme, so sviecou v rukách, spolu s veriacim ľudom obišiel katedrálny chrám, aby pri jeho dverách prvýkrát zaspieval za zvuku všetkých zvonov radostné Christos Voskrese – Kristus vstal zmŕtvych. Po utierni nasledovalo posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov a archijerejská sv. liturgia.

TSKE

Foto: Jozef Kmec