Košice, 30. október (TSKE) Až srdce radosťou poskočilo, keď sa človek v pondelok 30. októbra porozhliadol po chráme sv. Antona pri pápežskom kolégiu Russicum. Ani nevedeno, kedy bol chrám takto naposledy plný duchovenstva a veriacich. Vladyka Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup - košický eparchiálny biskup, prijal počas svojej pracovnej cesty do Ríma pozvanie predstavených kolégia Russicum a predsedal sláveniu veľkej večierne na sviatok blaženého biskupa Teodora Romžu (1911 – 1947).

Blažený Teodor strávil v kolégiu Russicum tri roky (1934 – 1937). Od roku 1944 bol vladykom v Užhorode, najprv ako pomocný biskup, neskôr ako sídelný. Hoci mladý vekom, svojou nebojácnosťou zažiaril v dejinách Mukačevskej eparchie ako jasná hviezda, a tak zavraždený bezbožným komunistickým režimom ostáva naveky ochrancom tejto miestnej cirkvi, ktorú aj slovenskí gréckokatolíci považujú za svoju historickú matku.

Večiereň s vladykom Cyrilom slávilo veľké množstvo kňazov viacerých národov a dvaja diakoni. Prvým kňazom bol archimandrita Marko Durlák, pracujúci v rámci Dikastéria pre východné cirkvi. Okrem neho boli v rúchach na večierni zo Slovenska aj otcovia Michal Pavliško a Juraj Terek. Zbor, v ktorom spievali bohoslovci a kňazi viacerých kolégií, spieval krásne nápevy nielen v podkarpatskom prostopíniji, ale aj v nápevoch ruských, gréckych, či ukrajinských. Obzvlášť krásnym obradom bola lítia, kedy do zadnej časti chrámu prišiel zbor i vladyka s duchovenstvom za opakujúcich sa textov lítijných slôh. Zhasnuté svetlá a zažaté sviece v rukách prítomných svojim plameňom akoby ukazovali plameň v srdciach prítomných, plameň horiaci nadpozemským svetlom.

Na konci večierne sa vladyka Cyril prihovoril prítomným v krátkej kázni. V nej poukázal jednak na životné cesty a rímsku skúsenosť mučeníka Teodora, ktorý zo skromných pomerov miestnej cirkvi na úpätí Karpát prišiel do Ríma, ktorý ho cez svoje dejiny, skúsenosť viery a priateľstvá naučil, čo znamená univerzalita cirkvi, čo mu dodalo síl, keď sa znova vrátil späť do jej prostredia a vydal svoj život ako obetu Kristovi. Rovnako tak ukázal na príklade práve dejín Ríma a Talianska, že obdobie stredoveku, kedy bolo Taliansko nejednotné, nivočili ho cudzie vpády, či epidémie, tak práve vtedy dokázalo svetu dať géniov typu Michelangelo či Leonardo. A teda odkazom je to, že ani zničenie, či smrť nemusí znamenať prehru, či úplný koniec, ale naopak môže prispieť k tomu, že zo seba vydáme maximum. Pre svojho Vládcu, Krista, to Teodor dokázal a pondelkový večer ukázal, že tento odkaz, vyjadrený aj slovami blaženého Teodora: „Zomrieť pre Krista znamená žiť večne,“ je stále živý a aktuálny.

Čas po večierni bol využití aj na spoločnú fotografiu početnej skupiny Slovákov ako byzantského, tak i latinského obradu, ktorí sa zúčastnili tejto modlitby.

Potom nasledovalo spoločné pohostenie v priestoroch kolégia. Vďaka patrí nielen všetkým, ktorí sa v tento pondelok prišli pomodliť túto večiereň, ale aj organizátorom, ktorý prispeli k zdarnému priebehu tejto modlitby a spoločenstva veriacich.

TSKE informoval Daniel Černý

Foto: Pontificium Collegium Russicum