Košice, 29. január (TSKE) Košická eparchia bola kánonicky zriadená 30. januára 2008, bulou pápeža Benedikta XVI. Qui successimus a podriadená prešovskému metropolitnému stolcu. Eparchia, ako samostatná cirkevnoprávna jednotka, vznikla povýšením Košického apoštolského exarchátu, zriadeného ešte v roku 1997. V roku 2024 si teda pripomína 16 rokov od povýšenia exarchátu na riadne biskupstvo.

Hranice Gréckokatolíckej eparchie Košice sa prekrývajú s hranicami Košického samosprávneho kraja.

Všetci gréckokatolíci na území Abova, Zemplína a Spiša boli od konca 18. storočia začlenení do Mukačevskskej eparchie – matky všetkých gréckokatolíckych biskupstiev v Karpatskom oblúku. V roku 1787 sa Košice stali sídlom Košického vikariátu Mukačevskej eparchie, aby sa tak zjednodušila správa biskupstva, ktoré zahŕňalo 13 žúp severovýchodného Uhorska. Prenesenie sídla vikariátu do Prešova a zriadenie Prešovskej eparchie v roku 1818 podriadilo všetkých gréckokatolíkov Abova a Spiša pod správu biskupa v Prešove. Gréckokatolíci na Zemplíne ostali aj naďalej pod správou biskupa v Mukačeve a neskôr niekoľko farností prešlo pod správu novovzniknutej Hajdúdorožskej eparchie. Zmena hraníc v strednej Európe v období pred Druhou svetovou vojnou viedla v roku 1939 k zriadeniu Mukačevskej apoštolskej administratúry na Slovensku kam patrila aj asi polovica súčasných farností Košickej eparchie. Na čele administratúry stál prešovský biskup P. P. Gojdič a generálny vikár sídlil v Rakovci nad Ondavou. Po definitívnom usporiadaní hraníc v roku 1945 bola táto administratúra rozšírená o ďalšie farnosti. Po roku 1990 sa obnovili snahy o zriadenie biskupstva pre gréckokatolíkov bývalej Mukačevskej administratúry na Slovensku. Tieto farnosti Zemplína od 21. februára 1997, spolu s gréckokatolíckymi farnosťami Abova a časti Spiša, tvoria jadro vtedy zriadeného Košického apoštolského exarchátu a od roku 2008 aj Košickej eparchie.

Z celkového počtu obyvateľov žijúcich na území Košickej eparchie, tvorí komunita gréckokatolíkov približne 9,5 percenta, vyjadrené v číslach podľa sčítania obyvateľov v roku 2021 bol celkový počet obyvateľov v Košickom kraji 782 216, z ktorých sa 74 240 hlásilo ku Gréckokatolíckej cirkvi.

V súčasnosti (k 31.12.2023) je Košická eparchia spoločenstvom približne 75 tisíc gréckokatolíkov žijúcich v 98 farnostiach, siedmich protopresbyterátoch (dekanátoch), 17 mestách, 440 obciach, o ktorých sa stará 170 kňazov, z ktorých sú 15 rehoľníci, 3 mnísi, 12 dôchodcovia, 9 vykonávajú pastoračnú službu v zahraničí a 4 pôsobia v Ordinariáte OS a OZ SR. Na území eparchie pôsobí v niekoľkých rehoľných domoch aj 28 rehoľných sestier. Na kňazstvo sa pripravuje 19 seminaristov. Bohoslužobný život sa uskutočňuje v 158 chrámoch a niekoľkých farských, školských, nemocničných a iných kaplnkách na území eparchie.

V zriaďovateľskej pôsobnosti Košickej eparchie je 16 škôl a školských zariadení. V roku 2019 vzniklo v Dvoriankach Centrum pre mládež Košickej eparchie svätého Jána Teológa. Od roku 2023 vyvíja v Košiciach svoje aktivity medzi mládežou Gréckokatolícke pastoračné stredisko.

Od roku 1997 bolo na území Košickej eparchie zriadených 18 farností, posvätených 26 nových chrámov, 21 nových farských budov a nová budova pre centrálne úrady biskupstva. Kláštorný chrám Zostúpenia svätého Ducha v Michalovciach, kde sú uložené ostatky blahoslaveného Metoda Dominika Trčku CSsR, bol v roku 2012 povýšený na „baziliku minor.“ Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky v Klokočove, v najvýznamnejšom pútnickom mieste Košicke eparchie, ktoré si v roku 2020 pripomenulo 350. výročie od zázračného slzenia ikony Presvätej Bohorodičky, bol v roku 2020 spojený duchovným putom s rímskou pápežskou bazilikou Santa Maria Maggiore. V deň sviatku Zvestovania Presvätej Bohorodičke 25. marca 2021 bol v celej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku vyhlásený nový mariánsky sviatok s titulom Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, patrónky Zemplína. Zároveň bola klokočovská Bohorodička vyhlásená za patrónku východoslovenského regiónu, ktorý sa historicky nazýva Zemplín. Nový sviatok sa bude sláviť každoročne prvú nedeľu v mesiaci október. V prípade, že na prvú nedeľu pripadne dátum 1. október, čo je sviatok Pokrova – Ochrany Presvätej Bohorodičky, liturgická spomienka klokočovskej ikony sa bude sláviť nasledujúcu nedeľu.

Na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla na svätej omši, ktorej predsedal pápež František v Bazilike sv. Petra, bola vystavená aj ikona Klokočovskej Bohorodičky. V ten deň zároveň pápež požehnal aj korunky, ktorými bol klokočovský obraz korunovaný počas návštevy Svätého Otca Františka v Prešove v septembri 2021. V septembri 2023 navštívil Košice a Klokočov kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár Svätej Stolice, aby sa ako pútnik pomodlil pred klokočovským obrazom a požehnal pútnický dom.

V posledných rokoch sa mesto Košice stáva cieľom migrácie mnohých gréckokatolíkov z východného Slovenska, ale aj študentov a pracujúcich z Ukrajiny, ktorí sa tiež hlásia ku Gréckokatolíckej cirkvi. Aj z tohto dôvodu boli v roku 2020 zriadené v Košiciach dve nové farnosti, aby sa zlepšila pastoračná starostlivosť o gréckokatolíkov v druhom najväčšom meste Slovenska. Zároveň boli v tom istom roku v Košickej eparchii ustanovení aj dvaja noví biskupskí synkeli (vikári). Jeden pre maďarských a jeden pre rusínskych a ukrajinských gréckokatolíkov žijúcich na území eparchie.

Tragické udalosti vojny na Ukrajine, s ktorou Košická eparchia bezprostredne susedí, spôsobila masový prílev utečencov. Veľká časť z nich sa usadila v Košiciach, kde bola arcibiskupom Vasiľom zriadená v roku 2022 ukrajinská misia, ktorá pôsobí pri katedrále Narodenia presvätej Bohorodičky. Misia úzko spolupracuje s Denným centrom Košickej eparchie pre Ukrajincov a Gréckokatolíckou eparchiálnou charitou.

Gréckokatolícka eparchia Košice je zasvätená sv. Konštantínovi – Cyrilovi a Metodovi.

Na území eparchie sa nachádza sedem pútnických miest: Klokočov (Zosnutie presvätej Bohorodičky), Košice (Narodenie presvätej Bohorodičky), Michalovce (Zostúpenie Svätého Ducha), Sečovce (sv. Cyril a Metod), Trebišov (Kristus Kráľ), Slovinky (sv. veľkomučeník Juraj), Veľké Kapušany (bl. hieromučeník P. P. Gojdič).

V januári 2020 bol za apoštolského administrátora Sede plena Košickej eparchie vymenovaný pápežom Františkom vladyka Cyril Vasiľ SJ, dovtedajší sekretár Kongregácie pre Východné cirkvi v Ríme. Arcibiskup Vasiľ zastával úrad apoštolského administrátora do 24. júna 2021, keď Svätý Otec František prijal zrieknutie sa pastoračného riadenia Košickej eparchie predložené vladykom Milanom Chauturom CSsR a zároveň menoval za košického eparchiálneho biskupa vladyku Cyrila Vasiľa SJ, dovtedajšieho apoštolského administrátora sede plena, pričom mu ponechal osobný titul arcibiskup.

V rámci KBS je arcibiskup Cyril Vasiľ SJ predsedom Rady pre rodinu a predsedom Rady pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Okrem toho je aj členom Kolégia pre skúmanie rekurzov v oblasti rezervovaných deliktov pri Kongregácii pre učenie viery v Ríme a členom Najvyššieho tribunálu apoštolskej signatúry vo Vatikáne.

Svätý Otec František vymenoval 31. júla 2023, arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ aj za pápežského delegáta s osobitnými právomocami pre katolíkov Sýrsko-malabarskej cirkvi v Indii, osobitne v archieparchii Ernakulam-Angamaly.

Dejiny eparchie v Košiciach sú zatiaľ krátkymi dejinami; stoja na svojom začiatku. Sú však viditeľným pokračovaním udržiavania a sprostredkovania viery našich otcov, ktorú nám priniesli svätí, apoštolom rovní, Cyril a Metod, spolupatróni Európy.