Košice 31. januára (TSKE) Pred 10 rokmi, 30. januára 2008, pápež Benedikt XVI. povýšil Gréckokatolícku cirkev na Slovensku na metropolitnú cirkev sui iuris so sídlom v Prešove, pričom povýšil Prešovskú eparchiu na archieparchiu a metropolitné sídlo a za prvého prešovského arcibiskupa metropolitu vymenoval vtedajšieho prešovského eparchiálneho biskupa Mons. Jána Babjaka SJ. Zároveň povýšil Košický apoštolský exarchát na eparchiu a vtedajšieho exarchu Mons. Milana Chautura CSsR vymenoval za prvého košického eparchiálneho biskupa. Zriadil aj novú Bratislavskú eparchiu a za jej prvého eparchiálneho biskupa vymenoval Mons. Petra Rusnáka.

Košická eparchia bola kánonicky zriadená 30. januára 2008, bulou pápeža Benedikta XVI. Qui successimus a podriadená prešovskému metropolitnému stolcu. Eparchia, ako samostatná cirkevnoprávna jednotka, vznikla povýšením Košického apoštolského exarchátu, zriadeného ešte v roku 1997. Hranice Gréckokatolíckej eparchie Košice sa prekrývajú s hranicami Košického samosprávneho kraja.

Všetci gréckokatolíci na území Abova, Zemplína a Spiša boli od konca 18. storočia začlenení do Mukačevskskej eparchie – matky všetkých gréckokatolíckych biskupstiev v Karpatskom oblúku. V roku 1787 sa Košice stali sídlom Košického vikariátu Mukačevskej eparchie, aby sa tak zjednodušila správa biskupstva, ktoré zahŕňalo 13 žúp severovýchodného Uhorska. Prenesenie sídla vikariátu do Prešova a zriadenie Prešovskej eparchie v roku 1818 podriadilo všetkých gréckokatolíkov Abova a Spiša pod správu biskupa v Prešove. Gréckokatolíci na Zemplíne ostali aj naďalej pod správou biskupa v Mukačeve a neskôr niekoľko farností prešlo pod správu novovzniknutej Hajdúdorožskej eparchie. Zmena hraníc v strednej Európe v období pred Druhou svetovou vojnou viedla v roku 1939 k zriadeniu Mukačevskej apoštolskej administratúry na Slovensku. Po definitívnom usporiadaní hraníc v roku 1945 bola táto administratúra rozšírená o ďalšie farnosti. Tie od 21. februára 1997, spolu s gréckokatolíckymi farnosťami Abova a časti Spiša, tvoria jadro vtedy zriadeného Košického apoštolského exarchátu a od roku 2008 aj Košickej eparchie.

Z celkového počtu obyvateľov žijúcich na území Košickej eparchie, tvorí komunita gréckokatolíkov okolo 10%, vyjadrené v číslach podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 bol celkový počet obyvateľov v Košickom kraji 791 723, z ktorých sa 75 231 hlásilo ku Gréckokatolíckej cirkvi.

V súčasnosti je Košická eparchia spoločenstvom okolo 80 tisíc gréckokatolíkov žijúcich v 95 farnostiach, 7 protopresbyterátoch, 17 mestách, 440 obciach, o ktorých sa stará celkom 177 kňazov, z ktorých sú 13 rehoľníci a 3 mnísi. Na území eparchie pôsobí v niekoľkých rehoľných domoch aj 40 rehoľných sestier. Na kňazstvo sa pripravuje 23 seminaristov. Bohoslužobný život sa uskutočňuje v 158 chrámoch a niekoľkých farských, školských, nemocničných a iných kaplnkách na území eparchie.

V zriaďovateľskej pôsobnosti Košickej eparchie je 12 škôl a školských zariadení.

Od roku 1997 bolo na území Košickej eparchie zriadených 16 farností, posvätených 26 nových chrámov a 21 nových farských budov. Kláštorný chrám Zostúpenia sv. Ducha v Michalovciach, kde sú uložené ostatky bl. Metoda Dominika Trčku CSsR, bol v roku 2012 povýšený na „baziliku minor.“

Gréckokatolícka eparchia Košice je zasvätená sv. Konštantínovi – Cyrilovi a Metodovi, ktorých ikona, s vloženými relikviami sv. Konštantína – Cyrila, putuje od roku 2017 po farnostiach eparchie.

Na území eparchie sa nachádza 7 pútnických miest: Klokočov (Zosnutie Presvätej Bohorodičky), Košice (Narodenie Presvätej Bohorodičky), Michalovce (Zostúpenie sv. Ducha), Sečovce (sv. Cyril a Metod), Trebišov (Kristus Kráľ), Slovinky (sv. veľkomučeník Juraj), Veľké Kapušany (bl. hieromučeník P. P. Gojdič).

Na čele eparchie je vladyka Milan Chautur CSsR, košický eparchiálny biskup, ktorého do tohto úradu uviedol 18. februára 2008 J.E. kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi. V rámci KBS je vladyka Milan Chautur predsedom Rady pre rodinu a predsedom Rady pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.

TS KE informoval Martin Mráz