Košice 1. máj (TS KE) Sekretár Kongregácie pre východné cirkvi arcibiskup Cyril Vasiľ SJ za účasti košického eparchu Milana Chautura CSsR požehnal v dominikánskom kostole v Košiciach kópiu ikony Presvätej Bohorodičky – Salus Populi Romani. Kostol Nanebovzatia Panny Márie je od roku 2017 duchovne pričlenený k pápežskej bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. S udeleným privilégiom sú spojené aj povinnosti, ako je náležité slávenie všetkých mariánskych sviatkov, prijímanie pútnikov či starostlivosť o nich s vykonávaním spovednej služby. Pri svätej omši sa ešte viac upevnilo toto duchovné puto.

Pútnici, ktorí prichádzajú do rímskej baziliky Santa Maria Maggiore, sa vždy zastavia pri ikone madony zvanej Salus populi romani Spása rímskeho ľudu. Práve kópiu tejto ikony v Košiciach požehnal vladyka Cyril Vasiľ. Ako vo svojom príhovore zdôraznil, pred touto ikonou sa modlili celé stáročia zbožní Rimania a úctu jej vzdali aj naši svätí Cyril a Metod pri svojej návšteve Ríma. Mária totiž dokonale prepája starý a nový zákon a vždy ukazuje na Ježiša.

„Tak ako rímsky ľud od stáročí prichádza pred obraz Bohorodičky, aby prosil možno práve v najťažších chvíľach o jej záchranu, nám ostáva len veriť, že aj náš košický ľud pred týmto jej obrazom bude s rovnakou dôverou obracať svoje prosby k Bohu na príhovor Bohorodičky, že aj táto kópia rímskej ikony sa tak zduchovní a tak sa stane kanálom milosti, že budeme môcť aj my s hrdosťou nazývať Salus populi casoviensis – záchrana košického ľudu," uviedol.

Vytvorenie a požehnanie kópie ikony má podľa otcov Dominikánov ešte viac pozdvihnúť pútnický chrám nanebovzatia panny Márie v Košiciach, ktorý sa od chvíle duchovného pričlenenia k rímskej bazilike stáva cieľom putovania množstva veriacich. „Tým, že Svätý otec udelil tomuto miestu privilégium, že sa stala dcérou môžeme povedať baziliky Santa Maria Maggiore tento chrám, tak môžeme vnímať, že títo ľudia vonkajším znakom touto ikonou môžu vnímať, že duchovne môžu načerpať takisto, keď prídu do samotnej baziliky Santa Maria Maggiore," povedal dominikán Kristián Šalamon.

Prevzaté z TKKBS s úpravou TS KE.