Zasadnutie stálej synody biskupov Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (UGKC) sa vo večnom meste uskutočnilo minulého týždňa za osobnej účasti pápeža Františka. Piateho a šiesteho júla sa metropoliti tejto cirkvi (4 z Ukrajiny a 4 spoza hraníc), ako aj členovia stáleho synodu biskupov, vedení hlavou, arcibiskupom väčším Svjatoslavom (Ševčukom) stretli v Ríme. Stretnutie bolo stretnutím s pápežom Františkom, so zástupcami vatikánskych dikastérii a súčasne aj vzájomným, kde prerokovali viaceré body programu. Záverečná tlačová beseda prebehla v priestoroch rádia Vatikán. 

Pápežova prítomnosť počas obidvoch dní bola vyjadrením jeho, ale aj vatikánskej úcty k tejto cirkvi. Úctou k jej dejinám, jej duchovnej, liturgickej, teologickej i právnej tradícii, ale aj jej vernosti spoločenstvu so Svätým Otcom, potvrdenému a spečatenému krvou mučeníkov. Ako sa vyjadrila hlava UGKC, arcibiskup väčší Svjatoslav, bolo to stretnutie, ktoré si výslovne želal Svätý Otec, a bolo skutočným „stretnutím milosti“, ktoré by doprial aj iným východným katolíckym cirkvám. Výsledkom synody bola aj samotná nová metodológia stretnutia. Doterajšie stretnutia hlavy cirkvi boli osobitne s pápežom a s predstaviteľmi vatikánskych úradov. Toto stretnutie bolo interdikasteriálnym stretnutím a to nielen hlavy UGKC, ale spoločným stretnutím jeho, ako aj metropolitov a členov stáleho synodu. Stretnutím, kde sa nielen počúvalo, ale kde boli aj zástupcovia UGKC vypočutí.

Pápežové slová vladykom  

Pápež František povzbudil ukrajinských biskupov k šíreniu kresťanskej nádeje. Aby tak prízvukovali veriacim, že práve v ťažkých časoch je potrebné sa ešte viac priľnúť ku Kristovi, našej nádeji.  Práve príklady z minulosti ukrajinskej cirkvi ukazujú, ako bežní hrdinovia všedných dní dokázali na násilie odpovedať tým, že na pole vojny zasadili semená Kristovho kríža.

Pápež ďalej prízvukoval rozmer synodality. Nestačí mať synod, ale treba byť synodom. Podľa pápeža treba kráčať spoločne a nielen s tým, kto zmýšľa rovnako ako ja. Týmto naznačil, že sa nedá len tváriť ako synod, ktorý však nerozhoduje ako spoločenstvo ale je len orgánom jednotlivca. Aby synodalita fungovala je podľa pápeža potrebné načúvať. A to niekedy aj mladším, alebo aj tým, ktorí sa nezdajú byť odborníkmi. S tým súvisela i ďalšia pápežova výzva, a to výzva ku spoluzodpovednosti. Pre zdraví rast nie je potrebné len povzbudiť, ale niekedy upozorniť aj na chyby. Potreba, aby cirkev naozaj svedčila o svojej vnútornej jednote a nebola len príveskom jedného konkrétneho človeka samozrejme platí pre všetky cirkvi.

O vojne na Ukrajine 

Synoda sa venovala aj pastorácii vo vojnou poznačenej Ukrajine. v kontexte súčasnej sociálno-politickej situácie. Blízkosť pápeža k tejto cirkvi a vojnou poznačenému ukrajinskému národu potvrdil ako dôvod tohto zasadnutia aj vladyka Svjatoslav. Samotný pápež nazval vojnu na Ukrajine hybridnou a takou, na ktorú sa akosi zabúda. Prvýkrát sa tak rozprávalo v súvislosti s Ukrajinou o vojne a nie konflikte. V rozhovore pre média Svjatoslav pokračoval, že pápež chcel mať priamy zdroj o informácii na Ukrajine, a nielen sprostredkovane od iných. Hlboký dojem na pápeža urobilo stretnutie s deťmi, ktoré boli zranené počas vojnového konfliktu. Tu sa otvára možnosť cirkvi pracovať na poli rehabilitácie.

Ekumenický rozmer a katechizmus Kristus, naša Pascha 

Pápež týmto stretnutím spravil podľa Svjatoslava rozdiel medzi uniatizmom a živými Východnými katolíckymi cirkvami. Vyjadril tak i svoju túžbu, aby ukrajinská cirkev prekvitala. Cirkev, ktorá je na Ukrajine menšinová sa snaží o dialóg s pravoslávnymi a vníma tak svoje povolanie byť nie prekážkou, ale katalyzátorom ekumenizmu.

Klenotom cirkvi je podľa Svjatoslava nový ukrajinský gréckokatolícky katechizmus Kristus – naša Pascha. Tento katechizmus je prvým, ktorý nie je len prekladom západných katechizmov, ale ktorý na otázky odovzdávania viery a evanjelizácie odpovedá vlastným gréckokatolíckym pohľadom. Katechizmus im pochválil aj kardinál Luis Ladaria. Cirkev je v katechizme chápaná ako spoločenstvo miestnych cirkví, čo práve ukrajinská cirkev dokazuje svojím rozptýlením po celom svete a predsa jasne demonštrovanou jednotou. A to ako medzi sebou, tak aj s Petrovým nástupcom.

V prieskume, ktorý cirkev uskutočnila odpovedali veriaci na otázku, čím sa podľa nich identifikujú ako gréckokatolícki Ukrajinci a čo je pre nich znamením vzájomnej jednoty. Odpoveď bola skoro všade rovnaká: Východná spiritualita a tradícia kyjevskej cirkvi. Prekvapením bolo, že takéto odpovede prišli aj z inonárodnostných farností, ktoré patria do tejto cirkvi, napríklad z čínskej misie v Kanade. Takto to už nie je o národnosti a jazyku, ale o skúsenosti vtelenia Slova Božieho a dejinami tohto cirkevného spoločenstva. Aj pre tento motív bol katechizmus preložený do viacerých jazykov, vrátane portugalčiny, angličtiny, a pripravuje sa i talianske vydanie. Pracuje sa aj na vlastnom katechizme pre mládež.

Tri sny

Ukrajinská cirkev hovorí o troch snoch. Návšteve pápeža na Ukrajine, svojom povýšení na úroveň patriarchálnej cirkvi, a o blahorečení metropolitu Andreja Šeptyckého.

Mnohí si nemôžu vypočuť pápežove slová, alebo zažiť jeho blízkosť, ako to komentoval vladyka Svjatoslav. Táto požiadavka pápežovej návštevy bola vznesená formálne i neformálne a ako Svjatoslav poznamenal, pri neformálnej pápež odpovedal, že o tom popremýšľa.

Otázka patriarchátu stále nie je doriešená, predovšetkým pre nevôľu pravoslávneho sveta. Ukrajinci sa snažia dokázať, že to nie je len čestný titul, ale spôsob fungovania. Čas ukáže, či toto zasadnutie synodu posunulo túto otázku dopredu. Podľa úradných informácii odchádza z Ukrajiny každý rok milión Ukrajincov, čo je obrovské číslo a vyvstáva potreba pastoračnej starostlivosti o týchto ľudí. Synod uznal zásluhy metropolitu Šeptyckého, ktorý bol prvý, ktorý navštevoval veriacich vo všetkých častiach sveta. Aj vďaka jeho zásluhám má UGKC dnes po svete 34 eparchii a viacero metropolií. Aj to je dôvod na podporu patriarchátu, keďže cirkev prekračuje svoje hranice a stáva sa cirkvou skutočne globálnou.   

Záverom

Samotné historické stretnutie bolo čiastočne zatienené stretnutím pápeža Františka s ruským prezidentom Putinom deň pred začiatkom synody. Reakcie po sociálnych sieťach ukazujú, že mnohí Ukrajinci zatrpkli ešte pred samotným synodom, ktorý treba vnímať ako obrovský úspech pre túto najväčšiu východnú katolícku cirkev. A je škoda, ak sa tento úspech stráca vo virvare politikárčenia. 

Ostáva otázkou, koho ukrajinská cirkev vnímala ako problém pri interpretácii jej problémov, ktoré sú podávane len sprostredkovane. Udalosti posledných dní a týždňov dávajú tušiť, že nepriamo mysleli aj sekretára Kongregácie pre Východné cirkvi. Za ním však stoji nielen odosobnenosť od vlastných problémov, ktoré mnohí na rozdiel od neho nedokážu prekonať, ale predovšetkým i desaťročná prax v tejto funkcii a obrovská snaha pomôcť všetkým východným cirkvám, nie preferovať len niektoré.

Hlavným odkazom pápeža synode biskupov, ktorý je povolaním pre každého z nás je táto výzva: Prinášajte pokoj a jednotu tam, kde je vojna a rozdelenie.

Daniel Černý